Nehovor mi tučko! Radí Zora Czoborová
Aj deti trpia nadváhou
Prevencia a boj s obezitou a ďalšími zdravotnými ťažkosťami sa začína už v útlom veku.
Potreba viesť zdravý a aktívny životný štýl je nám dospelým predkladaná
denne v najrôznejších podobách. Z každej strany nás odborníci upozorňujú
na úskalia nezdravého stravovania a nedostatku pohybu, na najrôznejšie
zdravotné problémy, ktoré s takýmto životným štýlom súvisia.
Často sa hovorí o vysokej hladine cholesterolu, vysokom krvnom tlaku,
cukrovke, nadváhe alebo obezite. Smutnou pravdou však ostáva, že s
rovnakými problémami sa čoraz častejšie stretávajú aj deti. Príčiny ich
problémov bývajú rovnaké.
Na vine je nevhodná vysokokalorická skladba stravy, pitie sladených
kolových nápojov a džúsov, nedostatok pohybovej aktivity a časté sedenie
pred televíziou alebo pred počítačom. Práve so zvýšenou váhou u detí je
spojených veľa zdravotných ťažkostí, ktoré kedysi boli len „výsadou“
dospelých.
Obézne deti
„Na Slovensku trpí nadváhou trinásť percent detí. Až osemdesiat percent
z nich si obéznosť ponesie do dospelého veku. A každým rokom sa toto
číslo zvyšuje. Čoskoro tak dobehneme „Západ“, lebo sa mu chceme vyrovnať
v rýchlom stravovaní a zabúdame na domácu varenú stravu,“ varuje
pediatrička Renáta Gérová. Obezita a nadváha sú závažnou hrozbou
súčasnosti. Vplyv na deti má nevhodná životospráva i genetické dispozície.
Ak je napríklad jeden z rodičov obézny, riziko, že jeho dieťa bude mať
obezitu, je trojnásobné, ak sú obézni obaja rodičia, je až desaťnásobné.
„V krajinách Európskej únie je viac ako štrnásť miliónov školopovinných
detí s nadváhou, z toho tri milióny sú obézne,“ dodáva pediatrička.
Najčastejší výskyt nadmernej hmotnosti u detí je v južnejších štátoch
Európy.
V Taliansku, Španielsku, Grécku alebo na Malte je to vyše tridsať
percent. Súvisí to s geografickou polohou danej krajiny. Ľudia v
severnejších krajinách sú vyššieho vzrastu, na druhej strane teplejšie
podnebie južných krajín znižuje v ľuďoch potrebu pohybovať sa. Netreba
sa však upokojovať tým, že na tom nie sme až tak zle. Prípadov detskej
obezity a s ňou spojených problémov je aj u nás čoraz viac.
Nielen choroby dospelých
S detskou nadváhou úzko súvisí takzvaný metabolický syndróm. Trpí ním
čoraz viac detí a tínedžerov s obezitou. Nadmerný príjem tukov a cukrov
v potrave narušuje ich metabolizmus. Uvoľňuje sa nadmerné množstvo
inzulínu, pre ktorý človek opäť pociťuje hlad a znova chce jesť.
Ide o začarovaný kruh. „Príliš veľká produkcia inzulínu prispieva k
rozvoju orgánových a metabolických zmien u obézneho jedinca. Nastáva
inzulínová rezistencia. Výsledkom je porucha glukózovej tolerancie,
starecká cukrovka, stukovatená pečeň, ateroskleróza, vysoký krvný tlak.
Postihnuté deti častejšie trpia deformitami pohybového systému a
chronickými ochoreniami dýchacieho systému,“ vraví odborníčka. Každé
obézne dieťa má navyše osemnásťnásobné riziko pretrvávania obezity a jej
komplikácií do dospelosti v porovnaní so štíhlymi rovesníkmi.
Základom je strava a pohyb
Deti vedome i podvedome preberajú spôsoby správania od rodičov a
ostatných dospelých vo svojom okolí. Je preto najmä na rodičoch, aby sa
ich pokúsili odmalička viesť nielen k zdravým návykom v stravovaní, ale
i k dostatočnej pohybovej aktivite. „Už aj generácia, ktorá má teraz
okolo dvadsať rokov, športuje oveľa menej než jej rodičia kedysi,
nehovoriac o malých deťoch.
Pre našu generáciu bol šport niečo prirodzené. Prišli sme
domov, hodili sme tašky do kúta a utekali sme hrať von vybíjanú alebo
skákať cez gumu. Dnes vidíte vonku len malé deti predškolského veku, s
ktorými sú ich rodičia, väčšinou matky na materskej.
Neskôr deti navštevujú športové krúžky, kam ich rodič musí vodiť a
niekedy je to preň náročné finančne aj časovo. Pohyb u detí už nie je
taký častý a prirodzený. Je viac plánovaný,“ vraví fi tneska Zora
Czoborová. Malé deti majú väčšinou energie na rozdávanie. Práve v tomto
období je najvhodnejšie u nich začať budovať návyk fyzickej aktivity,
vďaka ktorému bude pre ne vo vyššom veku šport celkom prirodzený.
Podobne je to aj so stravou. Každé dieťa by prirodzene radšej siahlo po
sladkej maškrte ako dusenej zelenine. Netreba sa vyhýbať sladkostiam,
ale je dobré vedieť, ako ich vyvážiť niečím zdravším. „Naše deti
uprednostňujú múčne a mäsité jedlá. Nad zeleninou často ohŕňajú nos a z
ovocia konzumujú len jablká a citrusy,“ uvádza Renáta Gérová.
Osvojenie si zdravého spôsobu stravovania a dostatočnej telesnej
aktivity by malo byť pre každého samozrejmosťou. Vedie k obmedzeniu
výskytu nadváhy, obezity a ďalších civilizačných ochorení u všetkých
generácií. Nenechávajme to na deťoch, môže sa stať, že keď vyrastú, bude
pre ne už neskoro.
Zbavte sa stravovacích prehreškov
Ako a čo jesť? Máme pre vás niekoľko odporúčaní pediatričky Renáty
Gérovej, ktoré platia pre rodičov aj ich deti:
- Pri jedení sa sústreďte na jedlo, nepozerajte ani televíziu.
- Potravu dôkladne požujte. Jej trávenie sa začína už v ústach, preto jedlo nehltajte.
- Dôležitá je časová pravidelnosť jedenia a striedmosť.
- Tak ako sa striedajú štyri ročné obdobia, obmieňajte aj vy váš jedálny lístok.
- Dávajte prednosť domácej ponuke ovocia a zeleniny.
- Naučte deti, že bez raňajok sa nepatrí odísť z domu.
- Desiata je najlepšia vo forme ovocia. Dieťa osvieži a zvýši jeho schopnosť sústredenia.
- Olovrant by mal byť vo forme zeleniny.
- Posledné jedlo by sa malo jesť aspoň tri hodiny pred spaním.
- Na tanieri by malo byť 50 % zeleniny, 25 % mäsa a 25 % prílohy.
- Uprednostnite biele mäso a mäso z malých zvierat.
- V priemere by sme mali piť dva litre tekutín, počas horúčav ešte viac.
Pijeme priebežne, nie až keď cítime smäd. Najlepšie osvieži
pramenitá voda. Vyhýbajte sa príliš studeným nápojom. V tele sa
vytvorí akýsi žľab, tekutina prejde priamo do tenkého čreva a
zároveň uzavrie žalúdok, takže potom nie sme schopní prijať ďalšie
množstvo tekutiny.
Ako deti priviesť k športovaniu?
Odpovedá fitneska Zora Czoborová.
„Deti by sme mali viesť k pohybu už v útlom veku. A začať by sme mali
určite prostredníctvom hry, podobne ako ich hrou učíme rozoznávať tvary,
čísla alebo farby. V tomto ohľade by som odporúčala ako najvhodnejší
druh športu, ktorým je dobré začať, základnú gymnastiku. Deti ju ani
neberú ako šport, ale ako zábavu. Pri nej sa naučia základné lokomočné
pohyby, ako je chôdza, poskoky, obrátiť sa vzad, vpred, ktorá je ľavá a
pravá strana, čiže osvoja si základnú koordináciu. A potom treba deti v
športe podporovať a vybudovať v nich zvyk, aby sa im šport stal
každodennou nutnosťou. Podobne, ako keď máte potrebu si ráno a večer
umyť zuby. Myslím, že keď takto začneme deti vychovávať od štyroch do
šiestich rokov, keď dorastú do pubertálneho obdobia, v ktorom ich
zaujímajú len počítačové hry a Facebook, budú považovať
šport za akúsi prirodzenú súčasť životného štýlu. Nemám pritom na mysli
veľké športové výkony. Ide len o vytvorenie zvyku tela na výdaj energie,
pohyb a na endorfíny, ktoré sa pri športe vyplavujú do krvi.“
O akú pohybovú aktivitu sa deti najviac zaujímajú?
„V nižšom veku ich bavia najmä rôzne hry, majú rady súťaživosť. Práve to
v nich treba podporovať, aby mali chuť zúčastňovať sa na takýchto
aktivitách aj naďalej. V neskoršom veku, keď sú deti talentované, môžu
navštevovať nejaký športový krúžok. Myslím si však, že sú v súčasnosti
dosť ovplyvňované športovou verejnou mienkou, a keď sa darí hokejistom,
tak chcú byť hokejisti, ak je úspešný tenista, chcú sa venovať tenisu.
Mám tiež veľa skúseností, že keď sa dieťa začne od troch, štyroch rokoch
venovať základnej gymnastike, potom v nej chce pokračovať aj ďalej. Mala
by byť však len akýmsi štartom a každý by si mal potom nájsť vlastnú
cestu a šport, ktorému by sa venoval.“