Najčítanejšie Výchova detí 

Nehovor mi tučko! Radí Zora Czoborová

 Aj deti trpia nadváhou

Prevencia a boj s obezitou a ďalšími zdravotnými ťažkosťami sa začína už v útlom veku.

Potreba viesť zdravý a aktívny životný štýl je nám dospelým predkladaná

denne v najrôznejších podobách. Z každej strany nás odborníci upozorňujú

na úskalia nezdravého stravovania a nedostatku pohybu, na najrôznejšie

zdravotné problémy, ktoré s takýmto životným štýlom súvisia.

Často sa hovorí o vysokej hladine cholesterolu, vysokom krvnom tlaku,

cukrovke, nadváhe alebo obezite. Smutnou pravdou však ostáva, že s

rovnakými problémami sa čoraz častejšie stretávajú aj deti. Príčiny ich

problémov bývajú rovnaké.

Na vine je nevhodná vysokokalorická skladba stravy, pitie sladených

kolových nápojov a džúsov, nedostatok pohybovej aktivity a časté sedenie

pred televíziou alebo pred počítačom. Práve so zvýšenou váhou u detí je

spojených veľa zdravotných ťažkostí, ktoré kedysi boli len „výsadou“

dospelých.

 

Obézne deti

„Na Slovensku trpí nadváhou trinásť percent detí. Až osemdesiat percent

z nich si obéznosť ponesie do dospelého veku. A každým rokom sa toto

číslo zvyšuje. Čoskoro tak dobehneme „Západ“, lebo sa mu chceme vyrovnať

v rýchlom stravovaní a zabúdame na domácu varenú stravu,“ varuje

pediatrička Renáta Gérová. Obezita a nadváha sú závažnou hrozbou

súčasnosti. Vplyv na deti má nevhodná životospráva i genetické dispozície.

Ak je napríklad jeden z rodičov obézny, riziko, že jeho dieťa bude mať

obezitu, je trojnásobné, ak sú obézni obaja rodičia, je až desaťnásobné.

„V krajinách Európskej únie je viac ako štrnásť miliónov školopovinných

detí s nadváhou, z toho tri milióny sú obézne,“ dodáva pediatrička.

Najčastejší výskyt nadmernej hmotnosti u detí je v južnejších štátoch

Európy.

V Taliansku, Španielsku, Grécku alebo na Malte je to vyše tridsať

percent. Súvisí to s geografickou polohou danej krajiny. Ľudia v

severnejších krajinách sú vyššieho vzrastu, na druhej strane teplejšie

podnebie južných krajín znižuje v ľuďoch potrebu pohybovať sa. Netreba

sa však upokojovať tým, že na tom nie sme až tak zle. Prípadov detskej

obezity a s ňou spojených problémov je aj u nás čoraz viac.

 

Nielen choroby dospelých

S detskou nadváhou úzko súvisí takzvaný metabolický syndróm. Trpí ním

čoraz viac detí a tínedžerov s obezitou. Nadmerný príjem tukov a cukrov

v potrave narušuje ich metabolizmus. Uvoľňuje sa nadmerné množstvo

inzulínu, pre ktorý človek opäť pociťuje hlad a znova chce jesť.

Ide o začarovaný kruh. „Príliš veľká produkcia inzulínu prispieva k

rozvoju orgánových a metabolických zmien u obézneho jedinca. Nastáva

inzulínová rezistencia. Výsledkom je porucha glukózovej tolerancie,

starecká cukrovka,  stukovatená pečeň, ateroskleróza, vysoký krvný tlak.

Postihnuté deti častejšie trpia deformitami pohybového systému a

chronickými ochoreniami dýchacieho systému,“ vraví odborníčka. Každé

obézne dieťa má navyše osemnásťnásobné riziko pretrvávania obezity a jej

komplikácií do dospelosti v porovnaní so štíhlymi rovesníkmi.

 

Základom je strava a pohyb

Deti vedome i podvedome preberajú spôsoby správania od rodičov a

ostatných dospelých vo svojom okolí. Je preto najmä na rodičoch, aby sa

ich pokúsili odmalička viesť nielen k zdravým návykom v stravovaní, ale

i k dostatočnej pohybovej aktivite. „Už aj generácia, ktorá má teraz

okolo dvadsať rokov, športuje oveľa menej než jej rodičia kedysi,

nehovoriac o malých deťoch.

Pre našu generáciu bol šport niečo prirodzené. Prišli sme

domov, hodili sme tašky do kúta a utekali sme hrať von vybíjanú alebo

skákať cez gumu. Dnes vidíte vonku len malé deti predškolského veku, s

ktorými sú ich rodičia, väčšinou matky na materskej.

Neskôr deti navštevujú športové krúžky, kam ich rodič musí vodiť a

niekedy je to preň náročné finančne aj časovo. Pohyb u detí už nie je

taký častý a prirodzený. Je viac plánovaný,“ vraví fi tneska Zora

Czoborová. Malé deti majú väčšinou energie na rozdávanie. Práve v tomto

období je najvhodnejšie u nich začať budovať návyk fyzickej aktivity,

vďaka ktorému bude pre ne vo vyššom veku šport celkom prirodzený.

Podobne je to aj so stravou. Každé dieťa by prirodzene radšej siahlo po

sladkej maškrte ako dusenej zelenine. Netreba sa vyhýbať sladkostiam,

ale je dobré vedieť, ako ich vyvážiť niečím zdravším. „Naše deti

uprednostňujú múčne a mäsité jedlá. Nad zeleninou často ohŕňajú nos a z

ovocia konzumujú len jablká a citrusy,“ uvádza Renáta Gérová.

Osvojenie si zdravého spôsobu stravovania a dostatočnej telesnej

aktivity by malo byť pre každého samozrejmosťou. Vedie k obmedzeniu

výskytu nadváhy, obezity a ďalších civilizačných ochorení u všetkých

generácií. Nenechávajme to na deťoch, môže sa stať, že keď vyrastú, bude

pre ne už neskoro.

 

Zbavte sa stravovacích prehreškov

Ako a čo jesť? Máme pre vás niekoľko odporúčaní pediatričky Renáty

Gérovej, ktoré platia pre rodičov aj ich deti:

  •  Pri jedení sa sústreďte na jedlo, nepozerajte ani televíziu.
  •  Potravu dôkladne požujte. Jej trávenie sa začína už v ústach, preto     jedlo nehltajte.
  •  Dôležitá je časová pravidelnosť jedenia a striedmosť.
  •  Tak ako sa striedajú štyri ročné obdobia, obmieňajte aj vy váš   jedálny lístok.
  •  Dávajte prednosť domácej ponuke ovocia a zeleniny.
  •   Naučte deti, že bez raňajok sa nepatrí odísť z domu.
  •   Desiata je najlepšia vo forme ovocia. Dieťa osvieži a zvýši jeho   schopnosť sústredenia.
  •   Olovrant by mal byť vo forme zeleniny.
  •  Posledné jedlo by sa malo jesť aspoň tri hodiny pred spaním.
  •   Na tanieri by malo byť 50 % zeleniny, 25 % mäsa a 25 % prílohy.
  •  Uprednostnite biele mäso a mäso z malých zvierat.
  •  V priemere by sme mali piť dva litre tekutín, počas horúčav ešte  viac.

Pijeme priebežne, nie až keď cítime smäd. Najlepšie osvieži

pramenitá voda. Vyhýbajte sa príliš studeným nápojom. V tele sa

vytvorí akýsi žľab, tekutina prejde priamo do tenkého čreva a

zároveň uzavrie žalúdok, takže potom nie sme schopní prijať ďalšie

množstvo tekutiny.

 

 Ako deti priviesť k športovaniu?

Odpovedá fitneska Zora Czoborová.

„Deti by sme mali viesť k pohybu už v útlom veku. A začať by sme mali

určite prostredníctvom hry, podobne ako ich hrou učíme rozoznávať tvary,

čísla alebo farby. V tomto ohľade by som odporúčala ako najvhodnejší

druh športu, ktorým je dobré začať, základnú gymnastiku. Deti ju ani

neberú ako šport, ale ako zábavu. Pri nej sa naučia základné lokomočné

pohyby, ako je chôdza, poskoky, obrátiť sa vzad, vpred, ktorá je ľavá a

pravá strana, čiže osvoja si základnú koordináciu. A potom treba deti v

športe podporovať a vybudovať v nich zvyk, aby sa im šport stal

každodennou nutnosťou. Podobne, ako keď máte potrebu si ráno a večer

umyť zuby. Myslím, že keď takto začneme deti vychovávať od štyroch do

šiestich rokov, keď dorastú do pubertálneho obdobia, v ktorom ich

zaujímajú len počítačové hry a Facebook,  budú považovať

šport za akúsi prirodzenú súčasť životného štýlu. Nemám pritom na mysli

veľké športové výkony. Ide len o vytvorenie zvyku tela na výdaj energie,

pohyb a na endorfíny, ktoré sa pri športe vyplavujú do krvi.“

 

O akú pohybovú aktivitu sa deti najviac zaujímajú?

„V nižšom veku ich bavia najmä rôzne hry, majú rady súťaživosť. Práve to

v nich treba podporovať, aby mali chuť zúčastňovať sa na takýchto

aktivitách aj naďalej. V neskoršom veku, keď sú deti talentované, môžu

navštevovať nejaký športový krúžok. Myslím si však, že sú v súčasnosti

dosť ovplyvňované športovou verejnou mienkou, a keď sa darí hokejistom,

tak chcú byť hokejisti, ak je úspešný tenista, chcú sa venovať tenisu.

Mám tiež veľa skúseností, že keď sa dieťa začne od troch, štyroch rokoch

venovať základnej gymnastike, potom v nej chce pokračovať aj ďalej. Mala

by byť však len akýmsi štartom a každý by si mal potom nájsť vlastnú

cestu a šport, ktorému by sa venoval.“

 

 

Vaše komentáre

Superbabky odporúčajú nasledujúce články