Máme ich nechať maškrtiť? Zaujímavé názory expertov na výživu
Zaujímate sa o to, čo vaše dieťa je ? Záleží vám viac na jeho momentálnom šťastí, ako na zdraví v dospelosti ? Ponúkame vám dva odlišné názory expertov na výživu.
Dr. Ronald Kleimann:
„No tak, nechajte ich zjesť ten koláč…..“
Sledovať, čo naše deti jedia je nesporne veľmi dôležité, ale nie vždy je nutné nejaké obmedzovanie. Pokiaľ sa dieťa normálne vyvýja a nemá žiadne špeciálne zdravotné ťažkosti, neexistuje dôvod nenechať ho jesť to, čo samé chce. Samozrejme , že aj do takýchto jedál treba zaradiť určité prvky zdravej výživy. Tu je osem dôvodov, prečo dieťa v jedení netreba obmedzovať:
-
Dôkaz toho, že dieťa dostáva v potrave všetko, čo potrebuje je v tom, že zdravo rastie a nie v nutričnom prehľade jedálnička. Nezabúdajte ale, že rast, to nie sú len centimetre a kilogramy, ale predovšetkým schopnoť nadviazať priateľstvo, komunikovať a vedieť si vybrať. To je pre dieťa veľmi dôležité.
-
Neexistuje žiaden dôkaz o tom, že to, ako sa v detstve stravujeme, ovplyvňuje náš zdravotný stav v dospelosti.
- Detský metabolizmus je iný ako metabolizmus dospelých. Deti sa nesnažia kontrolovať a udržiavať optimálnu váhu. Ich metabolizmus je omnoho rýchlejší a preto má aj neporovnateľne vyššie nároky na energiu.
-
Prieberčivosť môže spôsobiť isté ťažkosti a preto treba dieťaťu počas dňa poskytnúť široké spektrum jedál, aby bolo z čoho vyberať.
-
Neexistuje jedlo, ktoré by bolo vyslovene zlé. Sú len jedlá vhodné a menej vhodné.
-
Zakázané ovocie najviac chutí. A vaše dieťa sa aj tak nakoniec dostane k tomu, čo chce. Či už na školskom výlete, narodeninovej oslave, alebo u babičky. No a čím viac to budete zakazovať, s o to väčšou chuťou to zje.
-
Stravovanie je beľmi bezpečná zóna na učenie sa a trénovanie výberu. Vedieť sa rozhodnúť je pre život nesmierne dôležité.
- A napokon nezabúdajte, že aj vy ste raz boli deti a jedli ste veci, ktoré teraz už normálne nejedávate. Len si spomeňte na vzprážaný syr s hranolkami a tatárskou omáčkou, veľké porcie zmrzliny, cukrovú vatu a cukríky. Pekné spomienky.
Dovoľte aj vášmu dieťaťu nabrať podobné skúsenosti a zážitky!
Dr. Michael Jelínek:
„Koláče a iné ťažké jedlá deťom len škodia…“
Výskumy potvrdzujú, že väčšina detí žijúcich podľa západoeurópskeho a amerického spôsobu života a stravovania v dospelosti trpí obezitou a rôznymi srdco-cievnymi chorobami. Keď raz bude mať vaše dieťa dvadsať, kto mu vysvetlí, že jeho obezite, upchatým cievam a zdegenerovanému telu sa dalo tak ľahko predísť?
Je veľa predsudkov o správnej výžive. Otázkou ale zostáva, koľkým z nich veriť a ktoré len s úsmevom prehliadať.
Predsudok : Kontrola cholesterolu má v detstve ešte dosť času.
Fakt : Americká doktorská asociácia pre srdcovo-cievne ochorenia v roku 1999 uviedla, že až 36 % mladých Američanov mladších ako devätnásť rokov , trpí nadváhou, má zvýšenú hladinu cholesterolu a vysoký tlak. Z tohto vyplýva, že sú náchylní na srdcový infarkt. Čím skôr si začneme kontrolovať prísun cholesterolu, tým skôr predídeme možnému infarktu.
Predsudok : Konzumáciu tzv. ťažkých jedál človek nemá vrodenú.
Fakt : Jazyk človeka rozoznáva štyri základné chute (sladkú, slanú, horkú, kyslú). Nemá žiadne chuťové bunky zaoberajúce sa chuťou mastnou alebo inou. Chuť na „ťažké jedlo“ teda nie je podmienená, ale vypestovaná. Veľakrát sa spája s rôznymi inými asociáciami a spoločenskými udalosťami.
Predsudok: Už malé redukcie môžu pomôcť.
Fakt : Nové štúdie ukazujú, že náš denný prísun tukov by sa mal zredukovať až na 20 %. To neznamená len vynechať maškrty a dezert, to by bolo skôr trýznenie. Optimálne je skôr spraviť celkovú redukciu.
Predsudok: Nízkotučné potraviny majú nedostatok vitamínov a minerálnych látok.
Fakt : To absolútne nie je pravda. Len na porovnanie, koľko vitamínov je asi tak v jednej mise šalátu a koľko v jednej porcii hranoliek.
Predsudok : Nízkotučné jedlá obmedzujú náš výber.
Fakt : Pozrite sa aká je dnes na našom trhu obrovská ponuka. Človek často ani nevie, čo si vybrať a tých kombinácií…
Tak čo, milé čitateľky, vybrali ste si ? Naozaj to asi nebude jednoduché, veď obidve stanoviská majú rovnako presvedčivé argumenty. Ja osobne si myslím, že pravda, ako to už býva, bude niekde uprostred.
Petra Janíková
