Krásne vyznanie matke Anne od dcéry Diany!
V bežnom živote býva pomerne časté, že rodičia sú hrdí na svoje šikovné deti. Ja ako matka som na tie svoje tiež patrične hrdá. Ale pocity podobného druhu smerom k rodičom sú na verejnosti prezentované zriedkavejšie…Ale mne to teraz jednoducho nedá…Teda ak dovolíte, aspoň stručne: Čo sa týka mňa, idúc v šlapajach mojej mamy, som sa taktiež stala lekárkou. Povedala by som, takou úplne obyčajnou. Moja mama je však iná, úplne výnimočná. Výnimočná v tom, že je v jednej osobe textárka, hudobná skladateľka, interpretka, k tomu všetkému výborná lekárka a ešte aj skvelá mama a babička.
Moja prvá spomienka na spievajúcu mamku siaha do obdobia, kedy na svadbe svojej sestry – mojej krstnej mamy, spievala v kostole nádhernú svadobnú pieseň. Mňa, malé 5 ročné dievčatko napĺňal už vtedy pocit neskutočnej hrdosti, že hlas, ktorý práve prenádherne, až anjelsky znie, patrí mojej najúžasnejšej mamke.Teplé spoločné letné večery pri ohníku s gitarou a spevom vystriedal sychravejší september a s ním aj môj nástup do školy. Každodenné ranné vstávanie do školy a škôlky nám so sestrou spríjemňovala mamka, budiac nás bozkom a za sprievodu gitary piesňou “ Dobré ráno, svetlo mojich očí,dobré ráno, moja dcéruška..“ Aj keď sa nám nechcelo z vyhriatej postele, také závideniahodné zobudenie nás pozitívne naladilo do celého dňa. Keď sme podrástli, možno v dôsledku maminej náročnej práce a venovania sa iným činnostiam, gitara akosi zapadla prachom a mamka spievať prestala. Dni za dňami sa kotúľali, rôčky bežali a v živote sa nám objavili viaceré míľniky. Dodnes vlastne netuším, kedy a čo sa vlastne stalo. Ale tak, ako bežní ľudia mávajú napr.nočné kŕče v lýtkach, moju mamku začala v noci “ kopať múza.“ Možno za tým boli prebdené noci, strávené náročnými službami na pohotovosti, možno emócie, starosti a radosti, ktoré sa potrebovali dostať von a možno jednoducho dostala zrazu obrovský dar od Pána Boha, ale to vlastne vôbec nie je podstatné. Jedného dňa začala moja mama doslova „chrliť“ piesne. Erupcia všetkých jej pocitov dostala reálnu umeleckú podobu. Ako prvá vznikla Pieseň pre matku, ktorú venovala svojej mame, mojej milovanej babičke, ktorá žiaľ už nie je medzi nami. Narodenie mojej prvorodenej dcéry bolo dôvodom a inšpiráciou, kedy vznikla ďalšia nádherná, jemná, nežná a citlivá skladba Kľúč od rozprávky.
A odvtedy množstvo ďalších a ďalších. Od istého momentu som ich už nestíhala ani počítať! O živote ako takom, o láske, sklamaní, medziľudských vzťahoch a priateľstve, o medicíne, pandémii, o prírode… a v poslednom období sa inšpirovala svojim rodným krajom a vo väčšine skladieb mamka spieva práve o Gemeri. Spolupracuje s profesionálnymi hudobníkmi, hudobnými aranžérmi, na svojom konte už má takmer 160 piesní. Vďaka môjmu manželovi, ktorý má „na svedomí“ vydanie jej prvého CD, naštartovala priam raketovo svoju tvorbu a na kongrese všeobecných lekárov pokrstila ďalšie dve. A nielen to. Svojimi piesňami s hlbokým textom a ušiam lahodiacou melódiou hladká duše divákov a poslucháčov pri rôznych príležitostiach, kedy si to na pódiu doslova užíva. Akoby sa celý život venovala iba hudbe. Našťastie napriek súčasnej ťažkej situácii v zdravotníctve sa jej občas zacnie aj po svojom pôvodnom celoživotnom povolaní a vystrieda ma v ambulancii. Musím povedať, že aj pacienti ju doslova milujú!
Jej najobľúbenejší žáner je jednoznačne šansón, ktorý jej skutočne hlasovo aj osobnostne sadne asi najviac, ale do môjho srdca sa aj tak najviac zo všetkých zapísala skladba, ktorú zložila a naspievala aktuálne pre moju 8 mesačnú dcérku a ktorá odznela premiérovo v deň jej krstín. Pre všetkých zúčastnených pripravila moja mama toto originálne a dojímavé prekvapenie. Koktejl emócií, ktoré sme vtedy s manželom prežívali, sa slovami vôbec nedá opísať. Ale tú obrovskú lásku, nehu, vďaku, radosť, pokoru, ktorá mnou pri vypočutí tejto piesne lomcovala, si budem pamätať do konca svojho života.( samozrejme vrátane slzami rozmazanej špirály a roztečeného mejkapu) Moja mama to skrátka vie! Veď posúďte sami…
Text a foto Diana Baranová