Keď sú prsia príliš veľké, môže pomôcť skalpel
Už dlhšie ma trápili veľké prsia. Najskôr to boli iba problémy s výberom šatníka. Vo svojom povolaní sa musím prezliekať aj niekoľkokrát za deň zo športového oblečenie, ktoré najradšej nosím pri šoférovaní, cez klasické pri prijímaní návštev, až po elegantné večerné róby. Konfekcia mi kvôli prsiam nesedela a aj moja krajčírka sa neraz potrápila, aby mi model naozaj padol. Vtedy som vôbec nepripúšťala možnosť upraviť prsia pomocou skalpela.. Pripadalo mi hrozné, že sa ma niekto dotkne a bude rezať doteraz neporušené telo. Bol to veľmi nepríjemný pocit. Nevedela som si to predstaviť.
Obrat nastal po päťdesiatke. Pridružili sa totiž zdravotné problémy ženského charakteru, ale hlavne bolesti v chrbtici. Na liečení v Dudinciach ma športový lekár upozornil na zlé držanie tela, ktoré som si dovtedy neuvedomila. Snažila som sa chodiť vystretá a neuvedomila som si, že to preháňam a vlastne sa zakláňam dozadu. Celou váhou som takto tlačila na spodný stavec, ktorý sa tak zdeformoval. Posledné dva roky sa môj zdravotný stav natoľko zhoršil, že som musela chodiť na rehabilitácie, obstreky, masáže. Do úvahy neprichádzal žiadny prudší pohyb, beh, poskakovanie, len špeciálne cviky na chrbticu, kalanetika, posilňovanie chrbtice. Nič nepomohlo. Za dva roky sa môj zdravotný stav ešte zhoršil. Poradili mi, aby som radikálnejšie schudla, že možno mi schudnú aj prsia. Podarilo sa mi zhodiť niekoľko kíl, ale ani to nepomohlo. Do úvahy už pripadala aj operácia chrbtice. So svojim problémom som sa zverila manželke jedného plastického chirurga, ktorému som dôverovala. Povedala mi, kto absolvoval operáciu zmenšenia pŕs. Veľa som sa o tejto možnosti rozprávala aj s manželom. Predsa len je to intímna vec, ku ktorej sa najskôr vyjadril negatívne. Rok som trpela ďalej a keď som už ani z pohovky nevstala bez pomoci rúk a zadržovania dychu, môj manžel povedal: „Ak si myslíš, že ti to pomôže nielen zdravotne, ale už aj psychicky, choď.“
Definitívne som sa rozhodla. Zaskočil ma polročný čakací termín. Dnes, s odstupom času viem, že je to potrebné. Spoznala som ženy, ktoré už operáciu absolvovali a cítili sa výborne. Podarilo sa mi nahovoriť aj príbuznú, ktorá mala ten istý problém ako ja. Navzájom sme sa podržali. Mala som dostatok času, aby som sa pripravila psychicky i zdravotne. Upravila som si stravu tak, aby som telo očistila od toxínov.
Do nemocnice som odchádzala psychicky posilnená manželom i deťmi. Počítala som so všetkým. Negatívne informácie určite nenechajú človeka ľahostajným. Operácia trvala tri aj pol hodiny. Keď som sa prebrala, nič ma nebolelo. Dodnes neviem pochopiť, ako je to pri takých veľkých ranách možné. Prsia som mala pevne obviazané a keby som nemala katetre, ani by som nevedela, že som po ťažkej operácii..
Až potom som sa dozvedela, že z jedného prsníka mi zobrali 450 g a z druhého 530 g. Predstavte si, že nosíte pred sebou kilovú záťaž, to nie je maličkosť. Odobratú mám spodnú časť pŕs, čiže dekolt zostal neporušený, ale bradavka sa musela premiestniť. Všetko je robené jemnučkým stehom.
Urobila som dobre?
Teraz, sedem týždňov po operácii už nevidno žiadne stehy. Ako povedal sám primár, snažili sa ma „pekne povyšívať“. Stehy mi zobrali po troch týždňoch a po piatich som už bola na lyžiach.
Teším sa, že teraz v lete si konečne môžem môcť obliecť tričko, blúzku, ktorá sa mi páči. To som síce mohla aj predtým, ale ako žena som si v lete pripadala vyzývavá. Cítila som na sebe mužské pohľady. Iným ženám by to možno lichotilo, ale ja nie som ten typ. Nechcem, aby sa niekto obzeral len za mojim telom.
Ešte sa trošku šetrím, ale cítim sa výborne. Začala som už aj cvičiť a teším sa zo všetkého, čo život prináša.
Alica V.
Ilustračná foto Depositphotos.com
