Je to už 43 rokov a ja si ten deň pamätám do detailov. Narodil sa totiž môj syn!
Moje prvorodené dieťa malo podľa lekára prísť na svet 4.7.1980 . Nič sa nedialo, po vyšetrení sa nič nemenilo, čakala som ďalej. Žiadne sono, pohlavie potomka bolo známe až po narodení dieťaťa. Písal sa 1.august.1980. Statný mládenček sa nám narodil. 4020g, 53cm, vlásky dlhé, čierne ako uhoľ… Narodil sa Vladimír Dolný ml. Jeho plač sa ozýval nemocnicou vždy, keď mi ho sestričky priniesli na kojenie. Vždy bol hladný. Rástol a papal, papal a rástol. Chodiť začal, keď mal deväť mesiacov. Mal rád deti, autíčka a vo svojich troch rokoch bicykel s pomocnými kolieskami. Mýlim sa, pomocné kolieska neznášal a Veľký Vlado mu ich musel odmontovať. Raz, nemal ani štyri roky sme mu v papiernictve kúpili písmenká. Zaľúbil sa do čítania a čítal a čítal..
Keď dostal Šlabikár, najprv si prečítal všetky príbehy zo zadnej strany. Vedel čítať, počítať, mal veľkú slovnú zásobu a veľa rečí. S každým sa pustil do debaty. Vždy bol rozvážny, triezvo uvažoval, zmierlivý a nepapuľoval mi. Vážil si ma, vždy mi pomáhal a nenásilne presviedčal. To mu zostalo dodnes. Keď jeho otec odišiel na druhý svet, cítil, že je jediným chlapom v našej trojčlennej rodine a podľa toho sa aj správal. Svoju sestru Tatianou naučil bicyklovať, namiesto futbalu s ňou vysedával v pieskovisku, čítal jej z leporela básničky a ona ich čoskoro vedela naspamäť. Radil a pomáhal jej a tak to zostalo aj dodnes. Keď mal devätnásť, rozhodol sa osamostatniť. Našiel si privát v Bratislave a veľmi nesmelo sa opýtal:“ Gabronka, požičaj mi, prosím, pre začiatok nejaké peniaze, neboj sa, ja ti ich raz vrátim.“ Aké vrátim, dala som mu troch Štefánikov, vtedy to bolo 15 000 KČS a pustila ho do sveta. Verte, už dávno, veľmi dávno mi ich vrátil. Všetko, po čom túžil si nadobudol sám. Dom, potom byt na Pražskej v BA, svoju vášeň -motorku, aj svoje vysnívané Porsche. Po tomto túžil ako malé dieťa a ako veľké dieťa si to splnil. Ďalším snom bolo Bali. Už štyri roky je tento ostrov Bohov jeho domovom. Smutno mi je za ním, aj si poplačem a potom si poviem. Keď je šťastný môj syn, šťastná som aj ja.
Tak synáčik môj najdrahší!
K dnešným tvojím narodeninám ti prajem veľa zdravia, veľa šťastných chvíľ, spokojnosti a lásky. Nevzdávaj sa, synak môj, choď za svojím snom, ale nezabúdaj na pokoru, úctu k druhým, pomáhaj slabším, rob všetko tak, ako doteraz. Som na teba hrdá…
A nezabúdaj ešte. Nad nikým sa nevyvyšuj, ale ani neponižuj. A neboj sa, veci sa začnú kaziť až vtedy, keď s nimi začneme byť spokojní. Ľúbim ťa, dieťa moje!
Text a foto Gabriela Dolná
