Deti od rodičov neodchádzajú, idú si len svojou životnou cestou
Deti sú darom života, ktorý si musíme vážiť a chrániť. No niekedy sa stane, že deti odídu skôr, než by sme chceli. Či už je to preto, že sa osamostatnia, odsťahujú sa, zmenia svoje priority, alebo nás opustia navždy. Ako sa vyrovnať s touto bolesťou? Ako prijať túto realitu?
Deti odídu …
S touto podmienkou ich musíme prijať. Deti nie sú naše vlastníctvo, sú našou zodpovednosťou. Nemôžeme im brániť v tom, aby si plnili svoje sny, aby sa učili z vlastných chýb, aby sa rozhodovali podľa svojho svedomia. Musíme im dať slobodu, lásku a podporu, aby sa stali samostatnými a šťastnými ľuďmi.
S touto myšlienkou ich musíme vychovať.
Deti nie sú naše kópie, sú naše pokračovanie. Nemôžeme im vnucovať naše názory, hodnoty, ciele. Musíme im pomáhať objavovať svoje talenty, záujmy, poslanie. Musíme im ukazovať príkladom, ako žiť s rešpektom, úctou, toleranciou. Musíme im vštepovať sebadôveru, sebaúctu, sebapoznanie.
Musíme prijať túto realitu.
Deti nie sú naše navždy, sú naše len na chvíľu. Nemôžeme im zabrániť v tom, aby odišli, keď príde ich čas. Či už je to preto, že nájdu svoju lásku, svoje miesto, svoju cestu, alebo preto, že ich zoberie život. Musíme im povedať, že ich milujeme, že sme na nich hrdí, že sme im vďační. Musíme si uchovať ich spomienky, ich úsmevy, ich hlasy.
Deti neodchádzajú, to život si ich berie. Ale deti neodídu navždy, zostávajú v našich srdciach, v našich myšlienkach, v našich dušiach. Sú našou radosťou, našou nádejou, našou silou. Sú našimi deťmi, našimi anjelmi, našimi hviezdami.
LIS a AI
Foto Depositphotos.com
