Raz sa ma mladý človek spýtal: ,,Aký je to pocit byť starým?“Táto otázka ma veľmi prekvapila, pretože som sa nepovažovala za starú.
Keď uvidel moju reakciu, okamžite ho to zamrzelo, ale vysvetlila som mu, že je to zaujímavá otázka.
Po chvíli premýšľania som dospela k záveru, že starnutie je dar.
Som osobou, ktorou chcem byť.
Niekedy som zúfalá, keď vidím svoje telo, vrásky, oči s tmavými kruhmi, celulitídu…
A často ma prekvapí osoba, ktorá žije v mojom zrkadle.
Ale už dávno sa tým netrápim.
Nevymenila by som moju milujúcu rodinu, úžasných priateľov a nádherný život za menej sivých vlasov a ploché brucho.
Stala som sa mojou priateľkou.
Nevyčítam si, že som si išla neskoro ľahnúť, alebo že som zjedla o keksík naviac.
Mám právo na to, aby som bola trochu strapatá, extravagantná a ovoniavala kvety.
Videla som, ako niektorí drahí priatelia odchádzajú z tohto sveta, skôr ako si užili slobodu, ktorá prichádza so starnutím.
Koho zaujíma, či sa rozhodnem čítať alebo hrať na počítači do 4 ráno a potom spať, dokedy vládzem?
Hocikedy si zatancujem v rytme tých nádherných tónov 50. a 60. rokov.
A ak chcem plakať pre stratenú lásku, robím to!
Viem, že niekedy som zábudlivá, ale pamätám si na dôležité veci.
V priebehu rokov moje srdce už trpelo stratou milovaného človeka, bolesťou dieťaťa alebo sledovaním umierania môjho miláčika.
Ale utrpenie nám dáva silu, ktorá nám pomáha rásť.
Srdce, ktoré nebolo zlomené, je prázdne a bez citu, nikdy nespozná šťastie, ktoré prináša nedokonalosť.
Som hrdá na to, že som žila dosť dlho na to, aby mi vlasy zošediveli a vrásky dokazovali úsmev z mladosti.
Keď zostarnete, je jednoduchšie byť pozitívnym.
Bojíte sa menej, ako si ostatní myslia.
Teraz, keď mám odpovedať na tú otázku, môžem úprimne povedať: ,,Páči sa mi, že som stará, pretože mi to dalo slobodu!
Mám rada človeka, ktorým som sa stala.
Nebudem žiť večne, ale kým som tu, nebudem strácať čas ľutovaním, čo mohlo byť, alebo trápením sa nad tým, čo bude.
Pokúsim sa milovať jednoducho.
Hovoriť láskavo.
A zvyšok nechávam na Boha.
Aké krásne je myslieť na kvety a dýchať ich vôňu.
Aké krásne sú motýle, ktoré lietajú z kvetu na kvet.
Drahí priatelia, užívajte si roky života a nebojte sa, že stratíte mladosť.
Usmievajte sa každé ráno, pretože Boh sa prebúdza pred nami, aby zavesil na oblohu slnko a my sme ho mohli vidieť z našich okien“
Text a foto Naďa Lazarová
