Čo ťa nezabije, to ťa posilní, alebo je dnešná generácia šesťdesiatnikov posledná silná generácia?
V porovnaní s tým, aké mali detstvo mnohí naši rovesníci hlavne na vidieku, si dnešní mladí ľudia žijú ako v bavlnke. Mnohí starší vedia, čo je to nedostatok, nevyhnutnosť šetriť, odopierať si radosti a zábavu. Už v detstve sa stretávali s naozajstnými problémami, ktoré dnešní mladí ľudia nepoznajú.
Áno, zbierali sme z cestičiek našich detí každučkú smietku a mysleli sme, že im vytvoríme lepší štart do života…… teraz viem istotne to, že veľmi platí staré známe, že čo ma nezabije, tak to ma posilní. Ocko mi zomrel mladý a ostali sme štyri malé deti, starší bratia 7 a 6, ja 4 a sestra iba 1 rok. Naši rodičia dlhšie nemohli mať potomstvo a potom sme prichádzali k ich radosti jeden za druhým, ale do života sa im postavila aj smrť, ktorá zvíťazila nad našim ockom a my deti sme museli robiť všetko, čo bolo treba. Nezabudnem na obdobie, keď maminka vážne ochorela a ja som mala len deväť rokov, bratia 11 a 12, najmladšia z nás nechodila ešte ani do školy. Doma hospodárstvo so zvieratami, záhradu a všetko okolo toho. Bola jar, liahli sa kuriatka, kačiatka, húsatká….semená bolo potrebné dať do zeme, obriadiť hospodárstvo, navariť, oprať, upratať, ísť do školy a sestru odviesť do škôlky …… nebol nikto, kto by nám pomohol a predsa sme to zvládli, dokonca sme sa po večeroch hrali človeče nehnevaj sa alebo aj vankúšové vojny….ráno začíňalo zakúrením v sporáku, podojením kozy, prípravou bielej kávy a praženice s čerstvým chlebíkom z obchodu….v škole nebola jedáleň, takže bolo treba navariť…..dnes by takéto deti štát umiestnil do detského domova, no nám maminka písala z nemocnice listy s pokynmi, čo máme robiť a my sme to zvládli, ….mesiac a pól bez nej, bez elektrického sporáka, len s klasickým, kde bolo treba denne kúriť… bez automatickej práčky, ale s práčkou, kde bolo treba nanosiť vodu najprv do kotla – zohriať ju zakúrením pod ním – nanosiť množstvo vedier vody na pranie a pláchanie prádla z klasickej studne a to bola poriadna makačka….dnes viem jednoznačne, že všetko to, čo som musela zvládnuť ako dieťa, ma naučilo zodpovednosti, vytrvalosti, nebojácnosti, úcte, čestnosti……a dnes viem aj to, že zametanie cesty, odstraňovanie akejkoľvek možnej prekážky stojacej pred potomstvom nie je správne, dieťa sa ich prekonávaním učí postaviť sa zoči voči problémom a hľadá tak cesty ich zvládnutia… to je najlepšia škola života.
Anna Kollárová
Foto Pexels
