Čo na to hovorí moja generácia?
Ak vás bude niekto presviedčať, že za socializmu bolo lepšie, ukážte mu tento graf. Nedávno sa v médiách objavila táto správa, ktorú na facebooku zverejnilo INEKO – Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy s týmto grafom a následnou argumentáciou. 
V roku 1989 bola očakávaná dĺžka života na Slovensku 71,2 roka. Presne ako v roku 1964. Za posledných 25 rokov vlády komunistov sa nám teda život v priemere nepredlžoval. Na rozdiel od demokratického sveta, kde ľudia žili čoraz dlhšie. Po nežnej revolúcii vek dožitia začal postupne rásť aj u nás a v roku 2014 dosiahol 77 rokov. Za prvých 25 rokov demokracie tak stúpol takmer o šesť rokov. Podobný vývoj je zreteľný aj v iných postkomunistických štátoch EÚ.
Na titulnej fotografii sú absolventi materskej školy v jednom slovenskom meste z roku 1959. Som medzi nimi aj ja. Mali sme vtedy 6 rokov a polovicu života sme prežili v socializme. S niekoľkými spolužiakmi sme sa na túto tému bavili a mali sme spoločný názor. Nechcem ten systém obhajovať, lebo sama som ho veľmi kritizovala. Mal veľmi veľa chýb. Ale spájať dĺžku života s novým systémom po roku 1989 by som si nikdy nedovolila. Poviem to na konkrétnom príklade. Moja svokra sa dožila krásnych 87 rokov a až do svoje smrti (pred siedmimi rokmi) sa vedela o seba postarať. Všetko si dopestovala, dochovala, teda jedla len bio potraviny, vitamín C v nestriekanom ovocí a v kyslej kapuste, kvalitné zemiaky, zeleninu bez pesticídov. V komore vždy viseli klobásky, slaninka z vlastného prasiatka, v mrazničke bolo bio mäso, aj hydina. Kupovala len chlieb, mlieko a maslo aj to od miestnych chovateľov. Celý deň behala – lietala po vonku, takže mala pohybu nadostač. V lete, či v zime. Mala dostatok vitamínu D, neskrývala sa pred slnkom. Žiadna kozmetika, len čerstvý vzduch, čistá voda a obyčajné mydlo. Nie je tento životný štýl zachytený na tých grafoch?
Naša generácia, teda tí, ktorí sme na table, budeme už pravdepodobne na tom horšie. Až polovicu života jeme, ako ja vravím „umelú“ zeleninu, ovocie. Dýchame horší vzduch, chémiu máme všade okolo seba. Áno, medicína ide stále vpred, vie už vyliečiť veľa chorôb. Ale ľudstvo trápia nové neduhy.
Ale čo tá generácia za nami? Už ani nebudú vedieť, ako chutí jablko z nestriekaného stromu. Boja sa slnka, natierajú sa chémiou, len aby sa neopálili, majú stresový život, žijú na psychofarmakách, chrbtice ohnuté nad telefónmi, či počítačmi. Imunita žiadna. Bola by som veľmi zvedavá na tie grafy o 50 rokov.
Libuša Sabová
