Čo ma teší Najčítanejšie 

„Buďte hrdí na Slovensko, máte byť na čo,“ hovorí naša rodáčka z Kanady

Po deviatich rokoch som sa vybrala na Slovensko. Dianie “doma” sledujem veľmi pozorne. O politickej scéne viem snáď viac ako bežný Slovák. Sledujem, aké vyšli knižky, aké predstavenia sa hrajú, aké filmy natáčajú. Na facebooku som si vybrala ľudí, ako hrozienka z koláča, od ktorých sa môžem naučiť a dozvedieť. Mám samozrejme na Slovensku príbuzných. Z celkovej atmosféry v médiach na mňa dýcha dojem, všetko je na tom Slovensku zlé, čo o nás svet povie, všetci kradnú… Zlé školstvo, zdravotníctvo, cesty, potraviny a najhorší politici. Tak som bola veľmi zvedavá.…

Zobraziť viac
Aktuálne Čo ma teší 

Mali sme krásne a šťastné detstvo

Moja prvá spomienka z detstva je, ako pred našim činžiakom robili cestu a ja som skočila do jamy a vyrazilo mi dych. Mama sa vedľa mňa s niekym rozprávala, ale videla to suseda z okna, okamžite pribehla a priniesla mi vodu. To som mala najviac tri roky, lebo sme išli domov z jasličiek. Neskôr sa táto cesta stala pre nás ihriskom. Auto tade prešlo raz za uhorský rok. Na zem sme si nakreslili kriedou škôlku a skackali sme do jednotlivých políčok. Potom sme sa hrali na naháňačku, na skrývačku, prašiaky…

Zobraziť viac
Čo ma teší Najčítanejšie 

Silvester v roku 1988 bol pre mňa výnimočný

Posledný deň v roku 1988  som celé dopoludnie strávila v Československej televízii v Prahe nahrávaním novoročného príhovoru. Bola to pre mňa obrovská česť, že ma Československá televízia vybrala, aby som spolu so športovým komentátorom Štepánom Škorpilom a zahranično – politickým redaktorom Oldřichom Vejvodom zaželala 10  desaťmiliónovému Československu cez televíznu obrazovku úspechy, zdravie, šťastie a spokojnosť v Novom roku. Ocitla som sa medzi takými osobnosťami, ako boli Vladimír Menšík, Božidara Turzonovová, Ladislav Chudík.., ktorí roky predo mnou boli poverení touto istou úlohou. Po skončení nahrávania som v Prahe nasadla na rýchlik…

Zobraziť viac
Aktuálne Čo ma teší 

Kto pôjde s nami do Patiniec?

5. novembra sme uverejnili reportáž o možnostiach relaxácie  vo štvorhviezdičkovom hoteli Wellness Hotel Patince, ktorý sa nachádza v kúpeľnom stredisku Patince, na Podunajskej nížine, kde nájdu hostia všetko, čo potrebujú k príjemnej dovolenke. Vyhlásili sme súťaž o pobyt Classic pre dve osoby/ 2 noci v hodnote 299 eur. Písali ste nám v komentároch, prečo by ste radi navštívili tento wellnes hotel. Väčšinou, že ste tam ešte neboli, radi by ste si takto oddýchli, chceli ste tento pobyt niekomu venovať, alebo máte zdravotné ťažkosti, ako náš výherca: Srdečne pánovi Juranovi gratulujeme!

Zobraziť viac
Aktuálne Čo ma teší 

Najkrajšie spomienky sú na detstvo

Moja prvá spomienka z detstva je, ako pred našim činžiakom robili cestu a ja som skočila do jamy a vyrazilo mi dych. Mama sa vedľa mňa s niekym rozprávala, ale videla to suseda z okna, okamžite pribehla a priniesla mi vodu. To som mala najviac tri roky, lebo sme išli domov z jasličiek. Neskôr sa táto cesta stala pre nás ihriskom. Auto tade prešlo raz za uhorský rok. Na zem sme si nakreslili kriedou škôlku a skackali sme do jednotlivých políčok. Potom sme sa hrali na naháňačku, na skrývačku, prašiaky…

Zobraziť viac
Čo ma teší Najčítanejšie 

Z oslavy menín, ale hlavne narodenín Boženy Volkovej

Keď mala takéto výročie Helena Vonráčková, Jiřina Bohdalová vtipne poznamenala, že to nie sú „kulatiny, ale hranatiny.“ Tak dnes sme oslavovali hranatiny. Bolo to veľmi príjemné stretnutie, vlastne taký babinec asi 15 žien, ktoré si Božena Volková pozvala k sebe domov. Je to vynikajúca hostiteľka a tak zvládnuť prípravu jedla a pitia pre ňu nie je žiaden problém.   Pochutili sme si na grilovaných špízoch, rôznych šalátoch (mne chutil najviac kapustovo -mrkvový s jemnou majonézou), na stole boli aj indické špeciality, veď 5 rokov strávila spolu s manželom veľvyslancom SR…

Zobraziť viac
Čo ma teší Najčítanejšie 

Dva milé pozdravy z minulosti

Prvým je táto fotografia, ktorú mi poslal môj bývalý kolega z ekonomickej redakcie Televíznych novín Slovenskej televízie. Je z televízneho štúdia, kde som naživo moderovala besedu s „kapitánmi“ slovenského odevného priemyslu o problémoch tohto odvetvia a hlavne zlej ponuke na trhu. A pred chvíľkou mi Milan Antonič, známy moderátor a autor televíznych Retro novín poslal dve videa. Sú to reportáže, ktoré som nakrúcala pre Televízne noviny pred dobrými 35 rokmi. Čo som vtedy riešila ako ekonomická redaktorka majúca na starosti obchod a spotrebný tovar? Sortiment, množstvo a kvalitu. Bolo čo…

Zobraziť viac
Čo ma teší Najčítanejšie 

Staroba sa odkladá – nová generácia 60 plus

„Počkaj, musím sa pozrieť do kalendára,“ to je jej obľúbená veta. Bez neho by už Renata  nemohla koordinovať množstvo stretnutí, bohatý každodenný program. V pondelok fittnes, v utorok spevácky zbor, streda prechádzky, štvrtok babinec, filharmónia, múzeum, divadlo, cykloturistika… zoznam aktivít je nekonečný. „Život je úžasný,“ hovorí Renata. Očný tieň musí ladiť s oblečením, biela košeľa je základ jej šatníka. Vlasy vždy upravené, teraz trochu kratšie. Je toto seniorka, alebo stará žena? Pred niekoľkými desaťročiami sa 50 – ročný človek už považoval za starého, život sa už ako keby končil. Dnes sú ešte 70…

Zobraziť viac
Čo ma teší Najčítanejšie 

Môj skvelý 66 ročný život

Nedávno  sme uverejnili takú zaujímavosť, dlaň s čiarami života, na ktorej bola vyznačená aj čiara šťastia. Vraj ju nemá každý človek. Ja ju mám a môj život tomu zodpovedá. Ale ja nerada hovorím, že som šťastná, výstižnejšie slovo je spokojná so životom. Predurčili ma k tomu už moji rodičia. Dvaja krásni mladí ľudia sa zoznámili ako študenti Baťovej školy v Partizánskom. Zobrali sa a najskôr sa narodila moja sestra Alenka a po štyroch rokoch ja. Tak to mali skoro všetci ich rovesníci, absolventi Baťovej školy práce. Prvé dieťa hneď po…

Zobraziť viac
Aktuálne Čo ma teší 

Aké šťastné bolo naše detstvo

Moja prvá spomienka z detstva je, ako pred našim činžiakom robili cestu a ja som skočila do jamy a vyrazilo mi dych. Mama sa vedľa mňa s niekym rozprávala, ale videla to suseda z okna, okamžite pribehla a priniesla mi vodu. To som mala najviac tri roky, lebo sme išli domov z jasličiek. Neskôr sa táto cesta stala pre nás ihriskom. Auto tade prešlo raz za uhorský rok. Na zem sme si nakreslili kriedou škôlku a skackali sme do jednotlivých políčok. Potom sme sa hrali na naháňačku, na skrývačku, prašiaky…

Zobraziť viac