Kategória: Čo ma teší

Kým sme nemali žehličku na elektriku žehlili sme ťažkými mosadznými žehličkami. Boli odložené nad kachľovým sporákom na múriku. Čistili sme ich “ sidólom“. Či v zime, či v lete sme museli pri žehlení kúriť, lebo sa hriali priamo na platniach. Jednou sa žehlilo a druhá sa hriala. A bolo to tak dosť dlho. Aj potom, keď sa kúrilo a bolo treba mamuške prežehliť napríklad šatku do kostola už sa žehlička hriala so slovami… no, hádam len nebudeš kvôli jednej šatke míňať elektriku… Šetriť musíš na tom, čo brucho necíti. Moja…

Zobraziť viac

Pre mňa preto, že je to deň mojich narodenín. Mala som 8 rokov, keď 12.4. 1961 „Celý svět slyšel tú správu Tassu…“, že Jurij Gagarin na kozmickej lodi Vostok vyletel z kozmodromu  Bajkonur do vesmíru.  Odvtedy bol tento vysmiaty človek v našich mysliach spájaný s „misiou mieru.“ Boli sme  vtedy deti a všetko sme vnímali v duchu tej doby. Ak niekto z môjho okolia náhodou zabudol na moje narodeniny, tak z rádia sa vždy dozvedel, že je 12. apríla, výročie letu Jurija Gagrina do vesmíru a hneď mu naskočilo, že…

Zobraziť viac

Moja prvá spomienka z detstva je, ako pred našim činžiakom robili cestu a ja som skočila do jamy a vyrazilo mi dych. Mama sa vedľa mňa s niekym rozprávala, ale videla to suseda z okna, okamžite pribehla a priniesla mi vodu. To som mala najviac tri roky, lebo sme išli domov z jasličiek. Neskôr sa táto cesta stala pre nás ihriskom. Auto tade prešlo raz za uhorský rok. Na zem sme si nakreslili kriedou škôlku a skackali sme do jednotlivých políčok. Potom sme sa hrali na naháňačku, na skrývačku, prašiaky…

Zobraziť viac

Moja prvá spomienka z detstva je, ako pred našim činžiakom robili cestu a ja som skočila do jamy a vyrazilo mi dych. Mama sa vedľa mňa s niekym rozprávala, ale videla to suseda z okna, okamžite pribehla a priniesla mi vodu. To som mala najviac tri roky, lebo sme išli domov z jasličiek. Neskôr sa táto cesta stala pre nás ihriskom. Auto tade prešlo raz za uhorský rok. Na zem sme si nakreslili kriedou škôlku a skackali sme do jednotlivých políčok. Potom sme sa hrali na naháňačku, na skrývačku, prašiaky…

Zobraziť viac

Ja som dievča z mesta. Vyrastala som v bytovke a neskôr v rodinnom dome so záhradou, kde bolo treba pomáhať. Napríklad s kopaním záhrady na jeseň, na jar sadiť, vytrhávať burinu, zbierať mandelinky zo zemiakových listov, aby sme nemuseli použiť chémiu, oberať a zavárať ovocie…skrátka všetky roboty okolo domu som ovládala.  Aj podkúriť sporák, uvariť na ňom obed. V hlavnom meste, kde som sa po skončení školy usadila, som nič také nepotrebovala, ale všetko sa mi zišlo, keď som prišla na prvú návštevu mojich budúcich svokrovcov na malú stredoslovenskú dedinku.…

Zobraziť viac

Mnohí sú nahnevaní, že nie je stále 35 stupňov, slnko a jasno. Tak sme boli na leto zvyknutí počas uplynulých 15 – 20 rokov. Vražedné horúčavy bez dažďa. Trpel každý, kto nebol pri vode.  Na mnohých domoch vidíme namontovanú klimatizáciu, jedinú šancu, kam človek ujde pred teplom. Rastliny, aj zvieratá sa ale nemali kde skryť. Naša zemepisná šírka sa pomaly premieňala na subtropické pásmo. Konečne máme normálne leto, aké si pamätáme z nášho detstva. Slnko, prehánka, búrka, stále dookola. Teplota len málokedy presiahla 30 stupňov a 32, to už bola…

Zobraziť viac