Kategória: Čo ma štve

Pred rokom 1989 nebol u nás ani zďaleka taký široký sortiment potravín ako dnes. Frfľali sme, prečo nemáme toľko druhov jogurtov, ktoré vydržia aj dva mesiace, ako na západe. Tvrdých syrov bolo tiež len niekoľko druhov a tak to bolo so všetkými potravinami. Závideli sme našim západným susedom a pýtali sme sa našich výrobcov, prečo aj my nemôžeme mať taký široký sortiment. Prišiel rok 1989 a naše obchody sa tiež začali zapĺňať jogurtami, ktoré vydržia aj niekoľko mesiacov, mäsovými výrobkami bez mäsa, syrmi bez mlieka…. Až neskôr sme si pomaly…

Zobraziť viac

Jenka je trpasličí jazvečík a teda má veľmi krátke nôžky. Podobne ako ja, aj ona je alergička. Ale mne je hej. Príde moje kýchacie obdobie, jednoducho si nasadím lieky a je po probléme a vlastne ani nevadí, keď kýchnem aj stokrát za sebou. Horšie je to už s Jenuškou. Aj ona kýcha a je jedno, či je vonku, alebo vnútri. Akonáhle začne krútiť  ňufáčikom, vieme, že to na ňu ide a musíme ju rýchlo chytiť tak, aby sme jej zdvihli predné labky. Ak to nestihneme, ňufáčik si rozbije o zem,…

Zobraziť viac

Robím manželovi večeru. Jeho obľúbený šalát. Zoberie si k nemu ešte misku zvyškov  kuracích pŕs z obeda a uteká k počítaču. Vraví: „Pri počítači sa je najlepšie!“ No povedzte, nie je to zvrátené? Všade sa pohoršujeme, že mladí ľudia už nevedia bez telefónu a internetu pomaly ísť ani na záchod a už aj my starí sme takí „zmagorení“! Aj ráno si každý urobíme svoju dávku ovocia, jogurtu a müsli a utekáme jesť k počítaču. V lete bola doma dcéra. Urobila si olovrant a už utekala k počítaču. To som si…

Zobraziť viac

Mladosť – pochabosť! Prišla som na vysokú školu a prvý rok toho bolo na mňa naozaj dosť. Bývanie na internáte, prednášky, cvičenia, predmety, o ktorých som dovtedy ani nechyrovala, hrubé skriptá…Veľká životná zmena a tak som prestala športovať. Ale jedla som toľko, ako keď som hrávala druhú dorasteneckú volejbalovú ligu. Kilá sa pomaly na mňa lepili, až som sa zbadala, keď som už žiadne nohavice nezapla, všetko mi bolo tesné. A práve vtedy som sa zaľúbila. Ale veď on ma nebude chcieť takú pribratú?! Musím rýchlo schudnúť! Vtedy letela vajíčková…

Zobraziť viac

Pamätám si to ako dnes. Spolužiačke Janke zomrel otec. Nespomínam si, čo mu bolo, ale to nie je teraz podstatné.  Viem len, že som sa veľmi  bála, aby aj moji rodičia nezomreli. Čo ich v tých šesťdesiatych rokoch, keď som už  vedela čítať a vnímala som svoje okolie, utvárala som si vlastný názor, najviac ohrozovalo? Rakovina, tá sa vtedy takmer vôbec nedala liečiť, aj iné choroby boli smrteľné. Dopravné nehody sa tiež stávali. Aj pracovné úrazy si vyžiadali svoje obete. Ale, že by to bolo niečo naozaj konkrétne, čoho by…

Zobraziť viac

Na obed som upiekla jaternice. Vybrala som svoju na tanier a keďže manžel sa mal vrátiť asi o hodinu, jeho porciu som nechala v rúre, aby to mal ešte teplé. Najedla som sa, oblieka do športového úboru, skontrolovala som ešte raz rúru, či som ju vypla, zobrala som z garáže palice a išla som na svoju každodennú „nordic walkingovú“ 9 km túru. Príjemná hudba v ušiach mi určovala rezké tempo a napriek teplému počasiu som si vychutnávala tento úžasný pohyb. Myšlienky mi všelikde blúdili, až nakoniec, po polhodinovej chôdzi som…

Zobraziť viac