Ako si spomína na svoju maminku Juraj Višný (87), nestarnúci vzor zdravého životného štýlu
Ing.arch. Juraj Višný sa narodil v Bratislave v roku 1937, kde aj žil. Bol priekopníkom zdravého životného štýlu a kulturistiky v Československu. Propagátor, tréner, autor odborných kníh a prvým majstrom Československa v roku 1968.
Hral vo filmoch Kdo chce zabít Jesii a Objíždka. V roku 1968 emigroval a odvtedy žije vo Švajčiarsku, kde patril k uznávaným architektom. Juraj Šebo o Jurajovi píše vo všetkých vydaniach Zlaté 60. roky. Juraj chodí často na Slovensko, intenzívne spolupracoval s časopisom Muscle&Fitness, bol tiež blogerom na ich webe. Precestoval vlastne celý svet. Je inteligentný, bezchybne hovorí po slovenský a v písomnom prejave neurobí jedinú chybičku. Duševne a fyzicky by som ho prirovnal k zdravému aktívnemu 60- nikomu.
„Pozeral som si svoj archív a natrafil som na fotografiu, ktorá má 90 rokov. Je na nej moja maminka v roku 1934. Vtedy mala 16 rokov a takto sa mi podarilo tú čiernobielu fotografiu celkom slušne kolorovať. “
Mal som krásne detstvo a často na moju mami spomínam. V novembri by mala moja mami 105 rokov. Bohužiaľ je to už 33 rokov čo nás opustila v nedožitých 72 rokov, ale aspoň netrpela dlho. Až do konca novembra 1989 bola u nás vo Švajčiarsku. V apríli 1990 ťažko ochorela a potom to išlo veľmi rýchlo. Po našom odchode z domoviny v septembri 1968 nás mohla prísť v lete 1969 navštíviť s tou úlohou, aby nás prehovorila, aby sme sa vrátili domov.
To sa jej “nepodarilo” a za trest nás potom nemohla navštíviť až do roku 1974. Vtedy si ju zavolali na Februárku a dali jej úlohu, že po návrate bude hlásiť ako žijeme. Ona im hlásila to čo videla. A tak sme sa zase videli až po piatich rokoch. Tak bola každý rok. Prečo to boli vždy len 3 mesiace ? To bolo vtedy tak tu vo Švajci, že cudzinci tu mohli byť v roku len tri mesiace. Nejaké spojenie rodiny, ako to už roky je možné, vtedy neexistovalo. Pri každej návšteve si musela vybaviť vízum a ja som tu musel podpísať prehlásenie, že sa zaručujem postarať sa o ňu po každej stránke, poistiť ju proti chorobe a úrazu a zabezpečiť, že po troch mesiacoch opustila Švajčiarsko. Dnes, keď vidím čo sa nielen tu deje s rôznymi utečencami, tak sa musím dobre zdržať aby som nezačal nadávať…
Ešte dodám, že mami pracovala v laboratóriu na Žabotovej ulici a popri tom absolvovala večerne zdravotnú školu. Po jej ukončení bola až do dôchodku, skoro štvrťstoročia, obvodná sestra aj u Dr. Šprláka na klinike na Bezručovej ulici.
Text a foto Juraj Višný
