Po rozvode som zostala sama so štyrmi deťmi, ale mám našťastie skvelých rodičov
Pretože som typická záväzkárka, vždy sa teším na nové začiatky. Iste, človek si môže dávať záväzky hocikedy, ale tým, že je môže hocikedy, častokrát je to nikdy. Samozrejme, záväzky sa nie vždy splnia, aspoň nie všetky, ale veľakrát sa človek aspoň niekam posunie a dokončiť to môže neskôr. Moje novoročné záväzky sa viac-menej variujú z tých predošlých: týkajú sa jazykov (mám “úchylku” – stále sa učím nejaký cudzí jazyk, už od mojich 10-tich rokov, keď som si ušetrené peniažky minula na učebnicu taliančiny, dnes dokážem konverzovať v 6-tich jazykoch), venovať sa viac francúzštine, keďže v máji sa chystáme na cyklotrasu do údolia rieky Loire pozrieť zámky, 30 dní nejesť mäso a nepiť žiaden alkohol, v rámci detoxikácie a plus som si dala prvýkrát taký nový záväzok, že si celý rok nekúpim nič, čo sa týka módy – kabelky, šaty, topánky… Nikdy som nebola veľká nákupná maniačka, ale i tak som zvedavá, ako to vydržím. Zatiaľ to vnímam pozitívne – vytiahla som zo skrine veci, ktoré tam visia už aj tri roky, viac kombinujem a opravila som aj kopu odevov, ktoré tam stáli už asi rok. Ja som dieťa socializmu, vyrástla som na Burde a Neue Mode, obšívali sme so setrou celú rodinu, takže s tým nemám problém.
S dvoma kamarátkami sme si pred 6-timi rokmi založili vydavateľstvo pre deti a mládež Verbarium. Dnes sme prešli veľký kus cesty, rastieme, vydávame krásne knižky, ktoré sa stretávajú s pozitívnymi ohlasmi a dokonca nás odborná verejnosť nazvala “majákom kvalitnej detskej literatúry na Slovensku”. To je obrovská motivácia do ďalšej práce.
Splnil sa mi jeden veľký sen – veľmi rada varím a vymýšľam recepty, som maniak na kuchárske knihy, ak ich nemám 80, tak možno ani jednu… Vždy som túžila motivovať a inšpirovať ženy, že sa dá variť aj zdravo, aj chutne. Nedávno mi konečne vyšla kniha Recepty z terasky a mám z nej veľkú radosť.
Čo sa týka vzťahu k športu, mám k nemu od malička pozitívny vzťah, aj keď som nikdy nič profesionálne nerobila. Hýbem sa celý život, aj keďže si celkom držím hmotnosť, mnohí sa čudujú, že si dávam novoročný záväzok vždy aj na chudnutie – zhodiť tie povestné 3-4 kg. Ono je to ale tak, že keby som to vzdala, v lete vždy 2 kg navyše, v zime detto, a ten ďalší rok ďalšie štyri kg… takto si dovolím v pohode všetko a potom idem znovu na zdravší režim.
Behávam, odkedy si pamätám, nielen preto, že je to teraz v móde, asi 35 rokov, od mojich 13-tich. Mám šťastie, že beh milujem. Voľakedy, kým som nemala deti, som chodila pravidelne do posilňovne, dnes mám posilňovňu u mňa v spálni – cvičím každé ráno, mám gumy, malé činky a závažia na nohy na suchý zips, plus vlastnú váhu. Ráno vstanem skoro, kým všetci spia, idem si odbehnúť svojich 6 a pol kilometra, potom si odcvičím jednu sériu, v kuchyni medzitým varím čaje, robím desiaty, balím obedy, keďže staršia dcéra nechodí do školskej jedálne už tri roky a vždy medzitým sa hodím na zem a robím kliky, alebo niečo iné, podľa toho, ktorú partiu precvičujem. Myslím, že napriek tomu, že vôbec nechodím ku kozmetičke, moja pleť vyzerá mladistvo aj vďaka pohybu na čerstvom vzduchu, viete, aká vyštípaná prídem, keď je pod nulou? Celá pleť sa rozžiari – dokonca aj doktori tvrdia, že behanie po vonku je vďaka čerstvému kyslíku skvelá prevencia proti starnutiu mozgu.
Čo sa týka rodiny, mám štyri úžasné deti. Môj syn Teo skončil vysokú školu a Leo končí teraz medicínu Lóri študuje tretí ročník psychológie a už aj moja najmladšia dostala občiansky preukaz.
Apropo, zvieratá, tých máme doma 5 – dvoch psíkov, dve morčatá a jedného škrečka. Vždy som túžila po veľkej rodine a som rada, že sa mi to splnilo. Moje dve tehotenstvá síce skončili zle (jedno dieťatko som musela porodiť na zač. 6. mes., pretože mu prestalo byť srdiečko), a mala som aj mimomaternicové tehotenstvo, ktoré mi prasklo a museli ma operovať. Doktor dodnes hovorí, že nado mnou stáli 4 anjeli, že žijem. Nepodarilo sa nám síce udržať manželstvo a po 20-tich rokoch sme sa rozviedli, máme však naozaj veľmi dobré vzťahy a navzájom si pomáhame. Iste, človekom najprv lomcujú emócie, cíti zlyhanie a má tendenciu to riešiť, ale potom si povie, na čo to je dobré? Máme predsa štyri úžasné deti a mali sme sa kvôli ním stretnúť a aj keď sa naše cesty rozdelili, neznamená to, že poprieme všetko, čo medzi nami bolo pekné a dobré.
Život je príliš krátky na to, aby sme v sebe držali hnev a ľútosť, každý deň je úžasný dar, a už nikdy sa nebude opakovať, preto sa ho snažím žiť naozaj naplno. Moja sestra mala necelých 20 rokov, keď spadla na horolezkej túre vo Vysokých Tatrách. Týždeň predtým môj tatko spadol so stromu a zlomil si stavce, musel ležať a nemohol ísť ani na pohreb. Človeku to zmení uhol pohľadu na dočasnosť problémov a absolútnosť večnosti. A pred pár rokmi mal môj tatko vážny akútny zápal pankreasu, operovali ho, skoro zomrel, bol 6 týždňov v kóme a dodnes hovorí doktor, aký zázrak je, že žije, dával mu po operácií iba 3%. Pre mňa sú každý deň s ním ako Vianoce. Apropo – moji rodičia sa prisťahovali z Košíc pred pár rokmi. Keďže moji starí rodičia zomreli veľmi skoro a vôbec som si ich neužila, (mamkina mama v 48, otec čosi po 50-tke, tatkov otec, keď mal 25 a mama ani 60), veľmi som závidela všetkým deťom starých rodičov a že mali kam chodiť na prázdniny. Túžila som po tom, aby niečo také zažili aspoň moje deti. Veľmi som vďačná, že sa moji rodičia prisťahovali do Bratislavy na dôchodok a že môžeme spolu stráviť čas, rovnako ako aj oni s vnúčatami. Hovorí sa, že vnúčatá sú odmenou pre rodičov, ktorí neprizabili svoje deti , tak dúfam, že sa raz aj ja nejakých dožijem. Je zvláštne, ale všetky moje deti chcú mať 4 alebo aj viac detí a plánujú sa oženiť do 30-tky, tak hádam to je aj dobrá vizitka pre nás, ich rodičov, že sa im páčilo mať veľa súrodencov. Majú spolu celkom pekné vzťahy a verím, že im to aj vydrží.
Jaj, ešte vzťah s mamkou… vo veľa veciach sme odlišné, rovnako ako aj s mojou sestrou, ale napriek tomu sa snažíme odlišnosti ignorovať a stavať na tom, čo nás spája. Po mojej mamke som zdedila pozitívnu povahu a optimistický pohľad na svet, komunikatívnosť a lásku k ľuďom, otvorenosť a priamosť. Som nesmierne rada, že vieme ísť spolu na dovolenku, že sa vieme spolu rozprávať a že spolu radi trávime čas.
Mám veľkú novinu. 21.5. 2022 som sa znovu vydala a už dva roky pracujem ako vedúca v Karloveskej knižnici.
Text a foto Petra Nagyová Džerengová
