Utieram prach a hovorím si, že ako to, že som sa vám ešte s týmto vyšívaným obrázkom nepochválila?
Je to veľa rokov, možno desaťročí, keď ma veľmi bavili ručné práce. Ani neviem, kde som popri mojej náročnej moderátorsko – redaktorskej práci zobrala toľko času, aby som vyšila tým najmenším krížikovým vzorom tento jesenný motív. Dnes mám kopu času, dcéra je už dávno dospelá, my s manželom toho veľa nepotrebujeme, ale tú trpezlivosť už určite nemám. Veď to boli hodiny a hodiny práce.
Dobre. Motív som odniekiaľ vyčítala, ale musela som si nakúpiť bavlnky zodpovedajúcej farby, panamu s tým najhustejším tkaním, rátať a stále rátať dookola počet krížikov v určitej farbe. Určite si už nepamätám ako dlho mi to trvalo, ale tešila som sa z každej ukončenej halúzky, kvietka, či plodu. Hotový obrázok bolo treba vyžehliť a zohnať rám zodpovedajúci veľkosti výšivky.
Roky bol obrázok niekde odložený, prežil chvála bohu sťahovanie, ale v novom dome nemal svoje miesto. Až som ho pred časom objavila v jednej zásuvke a vybrala som mu miesto zodpovedajúce všetkému úsiliu, ktoré som do jeho tvorby vložila. A vy čo ste takéto pekné a hodnotné vytvorili. Pochváľte sa. Radi uverejníme!
Text a foto Libuša Sabová
