Tak ako ste dnes spali? Až jedna tretina ľudí má totiž problém so spánkom!
Problémami so spánkom trpí približne jedna tretina ľudí. Do Nemocnice AGEL Levice prichádza 40 až 50% pacientov s duševnou poruchou, v rámci ktorej sa vyskytujú poruchy spánku. Pri poruchách spánku môže ísť o insomniu (nespavosť), hypersomniu (nadmernú spavosť), narkolepsiu (náhle upadania do spánku), poruchy dýchania v spánku, nočné mory, syndróm nepokojných nôh, poruchy spánku vyvolané užívaním látok, príp. liekov a podobne. Diferenciálna diagnostika porúch spánku si vyžaduje multidimenzionálny prístup, ktorým sa zohľadnia prípadné somatické alebo neurologické ochorenia, ktoré sa vyskytujú v zdravotnom obraze pacienta popri poruchách spánku. Práve poruchy spánku sú totiž často klinicky významným ukazovateľom somatických a neurologických chorôb.
Nespavosť sa môže objaviť v akomkoľvek veku, ale prvá epizóda je bežnejšia počas mladej dospelosti. Menej často sa nespavosť začína v detstve alebo dospievaní. U žien sa môže novovzniknutá nespavosť objaviť počas menopauzy a pretrvávať aj po odznení iných príznakov, ako sú návaly horúčavy. Môže sa objavovať aj v neskoršom veku, kedy býva spojená s inými zdravotnými problémami.
„Ak neviete zaspať, prílišné zaujatie spánkom a nepohoda v dôsledku neschopnosti spať môže viesť k bludnému kruhu – čím viac sa snažíte zaspať, tým viac sa objavuje frustrácia a zaspať sa nedarí. Nadmerná snaha zaspať potláča prirodzené mechanizmy zaspávania a prispieva k rozvoju nespavosti. Ak nespavosť pretrváva, treba si dať pozor na to, aby sa nerozvinuli maladaptívne spánkové návyky, napríklad nadmerné trávenie času v posteli nasledované nepravidelným podriemavaním, strach z nespavosti, sledovanie hodín, a podobne. Ak sa toto všetko deje v prostredí, kde už človek zažil mnoho bezsenných nocí, môže to viesť k zhoršeniu stavu a problémy s nespavosťou sa tak udržujú. Omnoho ľahšie je totiž zaspať, keď sa o to toľko nesnažíme. V praxi sa používa metóda, kedy pacientovi s insomniou odporúčame pravý opak toho, o čo sa doteraz pokúšal, a to, aby sa v posteli snažil zostať čo najdlhšie hore. Podkladom tohto postupu je odstránenie strachu z očakávania nespavosti a s ním spojené fyziologické vzrušenie, ktoré bráni zaspatiu. Tým, že sa človek vo vzťahu k spánku týmto spôsobom uvoľní, podarí sa mu zaspať,“ vysvetlila psychologička klinickej psychológie Nemocnice AGEL Levice Mgr. Barbara Budinská.
Informácie poskytla Mgr. Martina Pavliková
Hovorkyňa skupiny AGEL SK
