Stretnutie s prvou dámou slovenskej módy Lýdiou Eckhardt
Hovorí sa, že vek je len číslo. O Lýdii Eckhardt to platí dvojnásobne. Jej skutočný vek by jej nehádal hádam nikto. Nádherná žena s veľkým srdcom, ktorú mnohí vnímajú najmä cez jej úspech, akoby s rokmi len dozrievala do krásy. Nestarnúci elán a mladistvé vyžarovanie sú doslova jej poznávacím znamením. Niet sa čo diviť – veď v skutočnosti má 25! Áno, toľko rokov totiž uplynulo odkedy založila svoj módny salón pod značkou Lýdia Eckhardt.
Lýdia Eckhardt – Príbeh mojej značky
Keď dnes vchádzate do luxusného, slnkom presvetleného salóna Lýdie Eckhardt, len ťažko si dokážete predstaviť, že pred 25 rokmi začínala v tmavom suteréne. Bez telefónu, s hŕstkou zamestnancov, ale zato s plným priehrštím mladíckeho nadšenia. Jej cesta zo suterénu až do salóna s výhľadom na Dunaj nebola vždy ľahká. „Často sme šli po schodoch nielen hore, ale i nadol. Ale tak to asi malo byť, lebo nie tie pozitívne, ale hlavne negatívne skúsenosti ma posúvali ďalej k vedomosti…“ hovorí na margo svojich neľahkých podnikateľských začiatkov Lýdia. Príbeh svojej značky začala písať doslova v „bojových“ podmienkach, tesne po páde socializmu. Jej módny salón vznikal spoločne s novým právnym poriadkom i novou trhovou ekonomikou. „Začínali sme v suterénnych priestoroch na ulici Mateja Bella. Bola to jasná pivnica, na ploche 43 m2. Svoj prvý salón som otvorila s veľkou radosťou 2. mája 1991. Mala som 29, veľké nadšenie, ale hlavne nevedomosť, čo teraz môžem vysoko oceniť, lebo keby som ju vtedy mala, nikdy by som nezačala. Nadšenie ma neopustilo, ani keď som si musela všetko robiť sama – od upratovania až po ekonomiku. Len na prvé výplaty som si netrúfla, tie som musela odovzdať ekonómke. To, že okrem výplat musím robiť aj odvody, platiť dovolenku, či stravné lístky bol pre mňa neuveriteľný šok…“ spomína Lýdia na svoje začiatky, keď sa prvýkrát stretla s výhodami, ale i úskaliami podnikania. Neľahké prvé roky zvládla len vďaka podpore najbližších a často nevýhodným úverom. Hoci by dnes mnohí z nás povedali, že mala určite mnoho šťastia, ona to vidí inak: „Človek musí mať v živote šťastie, ale musí mu aj bežať oproti.“ K dnešnému úspechu ju priviedlo nielen nadšenie a zápal pre módu, ale najmä tvrdá práca a množstvo odvahy pustiť sa do neznámeho.
„Obyčajná“ neobyčajná žena
Dnes je jej meno na Slovensku doslova pojmom. Oslovila celé generácie – vzhliadajú k nej mladí začínajúci tvorcovia i tí, ktorí už majú v módnej brandži niečo za sebou. Médiá ju s obľubou označujú za módnu ikonu, či prvú dámu slovenskej módnej scény. Ona sama sa aj na vrchole úspešnej kariéry cíti stále ako obyčajná žena. Za 25 rokov, kedy jej úspechy doma i v zahraničí striedali ocenenia za výnimočné podnikateľské i módne počiny dokázala, že „obyčajná“ určite nie je. Napriek tomu za svoj najväčší pracovný úspech s veľkou láskou v srdci stále považuje skutočnosť, že zamestnanci, ktorých vo svojom salóne zamestnala pred 25 rokmi, dodnes pracujú s ňou.
Značka, s ktorou vyrástlo niekoľko generácií
A v čom vidí Lýdia Eckhardt tajomstvo svojho úspechu? „Cieľom mojej práce je, aby klientky odišli zo salóna nielen s príjemným pocitom, ale aj kompletným outfitom a nemuseli doma premýšľať, s čím nový kúsok skombinovať.“ Značka LE preto dnes obsahuje až 9 rôznych línií. Okrem línie ručne šitých sólo modelov priamo na zákazníčku Lýdia Eckhardt Exclusive a kolekcie Dione (malé série na bežné nosenie z exkluzívnych materiálov) ponúka napríklad i pánsku kolekciu, či líniu originálnych okuliarov, šatiek či kabeliek, ktoré pre bratislavský salón šijú v tradičnej talianskej firme pri Benátkach. „Samozrejme, že sledujem aj módne trendy. Ale mojím hlavným trendom sú potreby a túžby mojich klientok. Tak ako rástol salón, tak sa menili aj moje klientky a menila som aj ja. Každý si zvolí svoju vlastnú cestu, ktorou pôjde, a ja sa teším, keď si v mojom salóne či na prehliadkovom móle nájde to svoje mladá osemnástka, extravagantná i konzervatívna dáma, ale i moja mama…“ hovorí Lýdia.
Vyše 25 rokov slovenskej módnej ikony
Počas týchto rokov s jej značkou vyrástlo niekoľko generácií. Onedlho Lýdia Eckhardt odštartuje ďalšiu zo svojich povestných módnych show. Určite si aj pri tejto príležitosti zaspomína na malé i veľké momenty v tvorbe módnej značky, ktorá sa v slovenských pomeroch stala doslova ekvivalentom úspechu. Veď ako sama hovorí: „Život je krátky. Je dôležité, aby mal človek nielen zážitky, ale aj spomienky.“
Čo ste o nej možno nevedeli…
– Hoci oficiálne podnikať začala až po vysokej škole, láska k móde bola u nej zjavná už odmalička.
– Aj keď pôvodne vyštudovala právo, jej práca, alebo skôr hobby, ktoré s paragrafmi nemá nič spoločné ju napĺňa už viac ako 25 rokov.
– Ako každé mladé dievča, aj Lýdia Eckhardt sa chcela páčiť a nosiť pekné veci. Keďže v tej dobe bola ponuka v našich obchodoch obmedzená, rozhodla sa vziať všetko doslova do vlastných rúk. Šila najprv len pre seba, neskôr i pre kamarátky.
– Prvou vecou, ktorú si ušila, bola margarétková sukňa z látky „za 18 korún“.
– Jej kariéru módnej návrhárky odštartoval vlastnoručne ušitý overal. S ním prišiel konkurz do Štúdia módy Emmy Tekelyovej a jej prvá kolekcia. A odtiaľ už iba krôčik k splneniu sna o vlastnom salóne…
– Vo svojej tvorbe sa riadi krédom Coco Chanel: „Ten, kto vojde do môjho domu, stáva sa mojim priateľom.“ Za roky podnikania sa z mnohých jej klientov skutočne stali jej dobrí priatelia.
– Od minulého roka nie je len mamou, podnikateľkou a návrhárkou v jednej osobe, ale aj úspešnou spisovateľkou. Jej prvá kniha receptov na úspech pod názvom „Navarme si úspech“ sa vypredala za neuveriteľné dva mesiace!
– Jej módne prehliadky, ktoré organizuje pravidelne 2x ročne sa stali tradíciou a prestížnou spoločenskou udalosťou, kde sa pravidelne stretávajú najvýznamnejšie osobnosti kultúrneho, politického i hospodárskeho života. Každá z nich má svoj jedinečný príbeh, dej a význam. Za 25 rokov ich doma i v zahraničí zrealizovala už viac ako 200!
– Na svojich prehliadkach s obľubou poskytuje priestor mladým talentovaným umelcom, podnikateľom či dizajnérom. Symbolickú pomocnú ruku podala už desiatkam z nich.
