Som sama sebou, vždy. Nielen niekedy. Žiadne kompromisy už nechcem!
Podstatnú časť svojho dospelého života som strávila tým, že som sa prispôsobovala. Dieťaťu, manželovi, okoliu, konvenciám. Trávila som čas činnosťami, ktoré bolo treba urobiť, ktoré nemal kto iný urobiť. Nosila som umelé mihalnice a gelové nechty…..Práve mi to dnes pripomenul dialóg, ktorý v mojej blízkosti viedli dvaja štyridsiatnici. On a ona. Každý hovoril o svojom partnerovi, že ho nebaví to, čo dotyčného/dotyčnú. A že zas, dotyčný/dotyčná neholduje záľubám svojho partnera. Ale, že vždy je o kompromise. Vždy sa nejak dohodnú. A tak to má vraj byť. Nechcela som im obom brať ilúzie. Moja osobná skúsenosť i mnoho informácii so života mojich rovesníkov – šesťdesiatnikov – mi kdesi vzadu v hlave blikala veľkými písmenami. Ak sa so svojim partnerom nestretávate v predstavách, ako tráviť voľný čas, či akým aktivitám sa venovať…. skôr či neskôr …. teda skôr neskôr, sa v jeho/jej okolí nájde niekto, koho budú baviť presne tie isté veci. Bude sa s ním/ňou deliť o pocity, rekordy, zážitky, plány. A vy ho stratíte.
Možno nie z manželstva, možno nie z bytu… ale prídete o jeho/jej pozornosť.
Nebudete parťák. A to je s pribúdajúcimi rokmi, verte mi, čím ďalej, tým podstatnejšie.
Ja som sa tak veľmi prispôsobovala, že som sa sama v sebe stratila. Až rozchod a následne rozvod mi otvoril oči.
Som sama sebou, vždy. Nielen niekedy.
Nenosím make-up ani nalakované nechty. Róby do divadla som vymenila za plavky, neoprén a bicyklové nohavice.
Plávam pod holým nebom celý rok, som ľadová medvedica. Odhodila som strach z bicykla, predsa len som mestské dieťa, ktoré bicykel v meste nemalo. A bicyklujem, dokonca aj do práce.
Objavila som v sebe tú babu, ktorá vo mne bývala celý život, ale až teraz sme sa naozaj spoznali.
Fajn ženská, berie ma dnes na vodu, zajazdiť si na kajakoch.
Kto je Andrea „Andy“ Ostrihoňová
Mám 60 rokov. Som rodená Bratislavčanka, bývam tu a pracujem takmer celý život. Niekoľko rokov som žila v zahraničí. Mám však rada toto mesto a zo všetkého v ňom mám najradšej Dunaj.
Moja dcéra nežije na Slovensku a moji škandinávski vnuci majú rodnú reč celkom odlišnú od slovenčiny. To je zdroj mojich radostí i starostí. Všetky dovolenky a sviatky trávim pri Severnom mori.
Už viac ako 15 rokov blogujem na sme.sk. V tlači je malá zbierka mojich poetických minitextov „NEbásNe.
K vode mám celý život blízko. Z problémov sa trochu vypíšem a poriadne vyplávam. Som neskonale šťastná, že môžem žiť na brehu tak úžasnej rieky, ako je Dunaj.
