Aktuálne Vaše príbehy 

Šetrilo sa u vás doma? Spomienky Anny Kollárovej

Všetko jedlo sme si dokázali doma dopestovať a dochovať. Do obchodu sa chodilo len po cukor, soľ, kakao… prášky na pranie, mydlá a iné nutnosti, ale základné suroviny sme mali z našej záhrady a našich polí, počnúc múkou z obilia z našich polí a zomletou v našom dedinskom mlyne, olejom z našich slnečníc a lisovaným v neďalekej lisovni, makom, strukovinami, orechmi a inými dobrotami. Mlieko a maslo sme mali od našich dvoch kozičiek, na rannú praženicu padlo za obeť hodne vajíčok od našich sliepok, husí a kačiek, ale aj zajacov sme mali požehnane. Jedlá z takéhoto mäska boli o inom, to bola pánečku chuť a vôňa. No a zabíjačky sme mali aspoň dva krát do roka so všetkými dobrotami, ktoré sa z toho robili a to prosím pekne, vtedy neboli žiadne chladničky – domáca masť a oškvarky, pečené mäsko zaliate masťou, to bola ozajstná dobrota.  Údené rebrá, slanina, stehná – šunka, klobásky – toto všetko voňalo v komore, na rýchlu konzumáciu boli jaternice, krvavnice, zabíjačková kaša, tlačenka, pričom v tomto bol na dedine taký systém, že z týchto dobrôt na rýchlu konzumáciu, sa veľa rozdalo rodine a susedom, ktorí keď zabíjali, nám to zase vrátili. Takže to bol dôvod, prečo sme hlavne v zime často jedli tieto dobroty. Varili sa domáce lekváre, konzervovalo sa veľa ovocia a zeleniny, ale aj sa sušilo ovocie – hlavne slivky a marhule, tiež sa sušili tekvicové semienka, ktoré sa potom lúskali celú zimu. Denne sa varilo čerstvé chutné jedlo, školské jedálne neboli. Akýkoľvek odpad z kuchyne dostali domáce zvieratká, papiere poslúžili na denné zakurovanie v sporáku, sklo sa používalo na konzervovanie, staré oblečenie skončilo ako pomôcka pri čistení a upratovaní, alebo u Bobinka v búde…..ponožky sa štopkali aj niekoľko krát, na tepláky a nohavice sa po prederavení dávali záplaty, deti nosili oblečenie aj topánky jedno po druhom a nikto sa nikomu neposmieval….. určite sme nemali také množstvá oblečenia ako teraz…. bolo rozdelené na oblečenie kostolové – sviatočné, oblečenie do školy a oblečenie ostatné, v ktorom sme sa hrávali vonku, pracovali v záhrade…..Staré handry chodili po dedinách zberať kočovní Cigáni, ktorí dávali ľuďom za to hlinené maľované taniere, alebo hrnčeky. Nábytky sa nevyhadzovali, ľuďom slúžili celý ich život. V prípade potreby sa opravovali. Dokonca sa opravovali aj otlčené hrnce. Po dedine v čase môjho detstva raz za čas prešiel drotár na bicykli s pokrikovaním: “Drôtujem hrnce, drôtujem!”  Hrniec, ktorý by v súčasnosti dávno skončil v odpade, ďalej slúžil svojmu účelu a keď bol už veľa krát opravovaný, tak sa posunul sliepkam, alebo iným zvieratkám na vodu, alebo zrno….Pamätám si, že vianočné darčeky v čase môjho detstva boli naozaj výnimkou a papier, v ktorom bol darček zabalený, sa mnohokrát ďalej používal, takže žiadne strašné šklbanie pri otváraní darčekov!!! Každú výplatu, keď maminka priniesla domov (ocko zomrel mladý 37 ročný), tak presne povedala, na čo peniaze pôjdu (dokonca sme stavali aj dom – vdova so štyrmi deťmi), takže sme presne vedeli, na čo sa peniaze míňajú a nikdy sme si nepýtali, že chceme to alebo ono. Žilo sa skromnejšie, avšak zodpovednejšie ku prírode!!!!

Anna Kollárová

Ilustračná foto Pixabay.com

Vaše komentáre

Superbabky odporúčajú nasledujúce články