Práve žijeme dobu, kedy má slovo cenu zlata
Tieto dni, a aj nasledujúce celé mesiace, sú obrovskou skúškou nás všetkých. Niektorí prišli o prácu, úspory sa rýchlo míňajú a je jasné, že už onedlho to bude doslova zápas o prežitie. Iní naopak, sú vystavovaní enormnému pracovnému nasadeniu a mnohí ešte k tomu plus sú aj vystavení riziku nákazy. Mnoho rodín je rozdelených, mnoho ľudí žije v absolútnej fyzickej a sociálnej izolácii. Svet sa zastavil, nastavil nám zrkadlo. Zrkadlo doterajšieho života. Svet sa zastavil a my sme plní obáv, čo ešte príde. A aké to bude, keď sa to skončí? Bude ešte svet takým miestom, ako sme ho poznali? Je absolútne prirodzené, že sme všetci touto situáciou zasiahnutí. Niekto viac, niekto menej. Ale obavy, strach a úzkosť prežíva väčšina z nás. Je to absolútne prirodzené a nie je sa za čo hanbiť, ak svoje vnútorné pocity priznáme aj sebe, aj svojmu okoliu. Dobrou správou je, že to nie je výraz ani slabosti, ani hystérie, ani paniky. Je to niečo, čo prežívame všetci. Ako si s týmito pochybnosťami a chmúrnymi myšlienkami poradiť? Toto sú moje rady predovšetkým pre seniorov a osamelo žijúcich:
Majte svoje denné rituály, program činností, prác, ktoré si naplánujete a vykonáte ich. Je jedno, či je to varenie, vytriedenie liekov po expirácii, poriadok medzi zaváraninami, vyšívanie, aspoň jedna osemsmerovka a podobne. Je dobré, keď svoju myseľ zamestnávame konštruktívnymi impulzmi, úlohami, ktoré vieme zrealizovať a potom sa aj pochváliť, že sme všetko, čo sme v ten deň mali v pláne, aj vykonali.
Je dôležité, aby ste boli dobre a včas informovaní. Preto odporúčam raz denne si pozrieť relevantný zdroj informácií, napríklad hlavné správy v televízii. Rozhodne vám ale neodporúčam stráviť niekoľko hodín denne sledovaním správ o tom, kde kto zomrel, koľko obetí má ktorá krajina, ktorý región, kto sa ako nakazil, kto ako zomieral a podobne. Je to silný tlak na psychiku a či chceme, či nie, všetky správy tohto druhu vnútorne (podvedome) prežívame.
Naopak, je prospešné sledovať správy a príspevky o pekných príkladoch ľudskej spolupatričnosti, o tom, kto čo vymyslel, inšpirovať sa, alebo inšpirovať iných. To, čo sa deje, sa týka na nás všetkých, Nie ste v tom sami. Rozprávajte sa s priateľmi (telefóny, esemesky, iné komunikačné aplikácie, využívajte sociálne siete), aj keď ste sami, nebuďte sami! Možno práve vaša správa „ako sa máš, čo máš nové. čo máš dnes v pláne“ niekomu pomôže prekonať krízový moment. Nešetrite slovami, dnes viac ako kedykoľvek predtým, majú cenu zlata. Aj ja sa snažím pomáhať a dávam aj touto cesto možnosť tým z vás, na ktorých dolieha pocit samoty či úzkosti, aby mi napísali. môžete mi cez FB poslať správu so svojim telefónnym číslom a ja sa vám ozvem. Slovo totiž nestojí nič a pritom môže dať tak veľa. Držte sa, opatrujte sa.
Renáta Názlerová
