Pocity úzkosti ničili aj slávnych ľudí
Július Satinský sa priznal, že trpel fóbiou a nie jednou. Mal strach z výšok, z veľkého množstva peňazí, z búrok a z toho, že zomrie od hladu. Desiatky špičkových hercov priznávajú, že keď majú vyjsť na javisko alebo pred kameru, zalieva ich studený pot, srdce im ide vyskočiť z hrude, trasú sa im ruky a zviera im hrdlo. Podobné pocity majú aj vysokoškolskí pedagógovia, operní speváci, dôverne ich poznajú žiaci pred tabuľou.
Neurózy, úzkosti a fóbie si nevyberajú
Keby sme tak mohli nazrieť do zdravotných kartoték, asi by sme žasli, koľkých trápia neurózy rôzneho druhu, nevysvetliteľné úzkosti, strach či pitoreskné fóbie. Má ich hociktorý sebavedomý
šéf, vysokoškolský pedagóg aj politik, ktorého sme volili. Len ich skrýva pod maskou večného úsmevu.
Pocitmi úzkosti, prehnanými obavami trpeli aj také osobnosti ako štátnici Winston Churchill a Abraham Lincoln, skladateľ Richard Strauss, herec Miloš Kopecký alebo riaditeľ americkej televíznej stanice CNN Ted Turner.
Chorobná úzkosť im dlhé roky ničila život. Pocit tepla, neistota v nohách, neschopnosť uvoľniť sa, strach, závraty alebo točenie hlavy, zrýchlený tlkot srdca, chvenie, nervozita, pocit dusenia, slabosť, nevoľnosť, to sú najčastejšie príznaky úzkosti.
Viac ako štvrtina Európanov trpí klinicky významnými prejavmi úzkostných porúch, strachom, ktorý ich zbavuje možností žiť tak, akoby chceli. V banálnych situáciách sa im trasú ruky, kokcú, boja sa ísť výťahom, vyjsť na ulicu. Majú strach aj z toho, že niekto príde na to, že majú strach. Je úzkosť iba sprievodným znakom dnešnej doby alebo skutočným zdravotným problémom?
Úzkosť a strach nepadajú z neba
Podobné pocity sú často prirodzeným dôsledkom dramatických spoločenských zmien, nadmerného stresu, zvýšených profesionálnych nárokov a všeobecne rýchleho životného štýlu. K pocitu istoty jednotlivca neprispieva ani súčasné dianie vo svete a z neho vyplývajúci pocit bezmocnosti tieto skutočnosti ovplyvniť.
Neprimeraná nadmerná úzkosť, ktorá komplikuje život jednotlivca, zhoršuje jeho fungovanie alebo spôsobuje výraznú telesnú nepohodu, je už skutočným zdravotným problémom.
Medzi najčastejšie úzkostné poruchy ktoré takto nebadane ničia život, patrí panická porucha, sociálna fóbia, generalizovaná úzkostná fóbia, posttraumatická stresová porucha a obsedantná kompulzívna porucha. Veľmi často sa príznaky úzkosti a depresie prekrývajú.
Časť pacientov však nespĺňa kritériá ani pre jednu z nich, ale napriek tomu trpí nemenej výraznými príznakmi depresie a úzkosti. Vtedy ide o zmiešanú úzkostno-depresívnu poruchu.
Príznaky závažnej úzkosti sa objavujú u 60-90 percent pacientov s veľkou depresívnou poruchou. Až u 25 percent pacientov trpiacich primárne niektorou z úzkostných porúch sa
postupne prejavia aj príznaky depresie.
Keď človek prestáva byť pánom svojich pocitov
Zdravotným problémom začne byť úzkosť vtedy, ak človeka obmedzuje v bežnom živote. Hranica, kedy sa tak stane, je individuálna.
„Mal som pacientku, ktorej raz prišlo zle v autobuse MHD. Pripísala to horúčave a tomu, že bol ako obvykle natrieskaný. Lenže časom sa jej to stávalo pravidelne, aj keď nepálilo slnko a autobus nebol preplnený. Požiadala teda manžela, aby ju do práce vozil autom. Nevoľnosti a strach z cesty sa však opakovali aj tak. Nezostalo jej iné, ako spoľahnúť sa na vlastné nohy. Každé ráno i popoludní absolvovala 15 kilometrov do práce pešo. Nakoniec prestala pracovať. So žiadosťou o invalidizáciu neuspela. Začala sa liečiť a po terapii sa pomaly vrátila do bežného života,“ hovorí MUDr. Ján Paško.
Foto Pixabay.com
