Najčítanejšie Vaše príbehy 

Keď sú prsia príliš veľké, pomôže sklapel – skutočný príbeh

Risk je zisk

Umenie plastických chirurgov využíva stále viac ľudí už aj na Slovensku

V krajinách, ktoré sú nejaký ten krôčik pred nami, je plastika súčasťou života. Na dvere kliník klopú pacienti, ktorí chcú vyzerať mlado, pretože na začiatku tretieho tisícročia je to podmienkou úspešnej kariéry, aspoň v určitých povolaniach. Medzi najžiadanejšie zákroky patrí vypnutie kože tváre, horné viečka, korekcia nosa, pier, liposukcia, čiže odsávanie tuku a v neposlednom rade sú to prsia. Okrem ich zväčšenia implantátmi sa dajú upravovať opadnuté a zmenšovať priveľké prsia. Ponúkame vám autentickú výpoveď jednej ženy, ktorá sa k tomuto neľahkému kroku odhodlala.

Iveta M. podnikateľka.

Už dlhšie ma trápili veľké prsia. Najskôr to boli iba problémy s výberom šatníka. Vo svojom povolaní sa musím prezliekať aj niekoľkokrát za deň zo športového oblečenie, ktoré najradšej nosím pri šoférovaní, cez klasické pri prijímaní návštev, až po elegantné večerné róby. Konfekcia mi kvôli prsiam nesedela a aj moja krajčírka sa neraz potrápila, aby mi model naozaj padol. Vtedy som vôbec nepripúšťala možnosť upraviť prsia pomocou skalpela.. Pripadalo mi hrozné, že sa ma niekto dotkne a bude rezať doteraz neporušené telo. Bol to veľmi nepríjemný pocit. Nevedela som si to predstaviť.

Obrat nastal po štyridsiatke. Pridružili sa totiž zdravotné problémy ženského charakteru, ale hlavne bolesti v chrbtici. Na liečení v Dudinciach ma športový lekár upozornil na zlé držanie tela, ktoré som si dovtedy neuvedomila. Snažila som sa chodiť vystretá a neuvedomila som si, že to preháňam a vlastne sa zakláňam dozadu. Celou váhou som takto tlačila na spodný stavec, ktorý sa tak zdeformoval. Posledné dva roky sa môj zdravotný stav natoľko zhoršil, že som musela chodiť na rehabilitácie, obstreky, masáže. Do úvahy neprichádzal žiadny prudší pohyb, beh, poskakovanie, len špeciálne cviky na chrbticu, kalanetika,  posilňovanie chrbtice. Nič nepomohlo. Za dva roky sa môj zdravotný stav ešte zhoršil. Poradili mi, aby som radikálnejšie schudla, že možno mi schudnú aj prsia. Podarilo sa mi zhodiť niekoľko kíl, ale ani to nepomohlo. Do úvahy už pripadala aj operácia chrbtice. So svojim problémom som sa zverila manželke jedného plastického chirurga, ktorému som dôverovala. Povedala mi, kto absolvoval operáciu zmenšenia pŕs. Veľa som sa o tejto možnosti rozprávala aj s manželom. Predsa len je to intímna vec, ku ktorej sa najskôr vyjadril negatívne. Rok som trpela ďalej a keď som už ani z pohovky nevstala bez pomoci rúk a zadržovania dychu, môj manžel povedal: „Ak si myslíš, že ti to pomôže nielen zdravotne, ale už aj psychicky, choď.“

Definitívne som sa rozhodla. Zaskočil ma polročný čakací termín. Dnes, s odstupom času viem, že je to potrebné. Spoznala som ženy, ktoré už operáciu absolvovali a cítili sa výborne. Podarilo sa mi nahovoriť aj príbuznú, ktorá mala ten istý problém ako ja. Navzájom sme sa podržali. Mala som dostatok času, aby som sa pripravila psychicky i zdravotne. Upravila som si stravu tak, aby som telo očistila od toxínov.

Do nemocnice som odchádzala psychicky posilnená manželom i deťmi. Počítala som so všetkým. Negatívne informácie určite nenechajú človeka ľahostajným. Operácia trvala tri aj pol hodiny. Keď som sa prebrala, nič ma nebolelo. Dodnes neviem pochopiť, ako je to pri takých veľkých ranách možné. Prsia som mala pevne obviazané a keby som nemala katetre, ani by som nevedela, že som po ťažkej operácii..

Až potom som sa dozvedela, že z jedného prsníka mi zobrali 450 g a z druhého 530 g. Predstavte si, že nosíte pred sebou kilovú záťaž, to nie je maličkosť. Odobratú mám spodnú časť pŕs, čiže dekolt zostal neporušený, ale bradavka sa musela premiestniť. Všetko je robené jemnučkým stehom.

Urobila som dobre?

Teraz, sedem týždňov po operácii už nevidno žiadne stehy. Ako povedal sám primár, snažili sa ma „pekne povyšívať“. Stehy mi zobrali po troch týždňoch a po piatich som už bola na lyžiach.

Teraz sa už teším na leto, keď si konečne budem môcť obliecť tričko, blúzku, čo sa mi bude páčiť. To som síce mohla aj predtým, ale ako žena som si v lete pripadala vyzývavá. Cítila som na sebe mužské pohľady. Iným ženám by to možno lichotilo, ale ja nie som ten typ. Nechcem, aby sa niekto obzeral len za mojim telom.

Ešte sa trošku šetrím, ale cítim sa výborne. Začala som už aj cvičiť a teším sa zo všetkého, čo život prináša.

Návštevníci radi čítajú

Láska za veľkou mlákou – skutočný príbeh...
prečítaní 165
Málokedy nám v živote všetko vyjde tak, ako sme si naplánovali. Práve takéto situácie  prinášajú človeku ponaučenie a silu do ďalších dní. Neverím ...
Všetko zlé je na niečo dobré – skutočný príb...
prečítaní 193
54 – ročná  Zuzana Po vyštudovaní gymnázia som sa rozhodla pre učiteľstvo. Milovala som literatúru a dejiny. Mala som výborný vzťah k deťom, teda d...
Nikdy nebudem mať dieťa – skutočný príbeh...
prečítaní 283
Vždy som túžila po deťoch. Tak ako asi väčšina žien. S manželom sme spolu žili päť rokov, no keďže sme deti stále nemali, vrhla som sa na prácu. Výsle...
Stretnutie po 40 rokoch- skutočný príbeh
prečítaní 299
Ľudové porekadlo hovorí, že láska hory prenáša. Zdá sa, že niekedy prenáša nielen hory, ale aj celé desaťročia. Tie sa prihodili Klárike. Stretla som ...

Vaše komentáre

Superbabky odporúčajú nasledujúce články