Najčítanejšie Rozhovory 

O Slovenke, ktorá pre NASA skúma, či by pozemské živočíchy prežili na Marse

Michaela Musilová je vyštudovaná astrobiologička (skúma, ako vznikol život a či existuje aj inde mimo Zeme), ktorá pracovala aj pre NASA. Momentálne je predsedníčkou SOSA, občianskeho združenia, ktoré sa podieľa na rôznorodých slovenských a medzinárodných vedecko-technických projektoch spojených s vesmírom a venuje sa aj mnohým ďalším činnostiam. Z rečí ovláda nemčinu, samozrejme angličtinu, taliančinu a francúzštinu a učí sa ruštinu a japončinu.

Môj otec je diplomat, mama archeologička. Práve vďaka otcovej práci sme s bratom mohli veľa cestovať po svete. Najprv sme žili vo Švajčiarsku, neskôr sme šli do Ameriky aj do Ríma. Rodičia nás viedli skôr k jazykom, histórii, kultúre a umeniu a doteraz k tomu mám veľký vzťah. A to napriek tomu, že neskôr som sa vydala vedeckou cestou za svojím snom študovať astrobiológiu.

Poznať vesmír, bol už váš detský sen?

Môj detský sen už asi od ôsmich rokov bol stať sa astronautkou. V detstve to bol však len taká bláznivá, skoro až nesplniteľná túžba. Neskôr som váhala, či si zvolím cestu umenia, jazykov a diplomacie, k čomu ma viedli rodičia, alebo či pôjdem za svojou vášňou – vesmírom. Druhá cesta bola omnoho náročnejšia, pretože by som nielen nemala podporu od blízkych, čo sa týka odborných znalostí, ale aj by som si všetko musela odfinancovať sama. Vesmír a astrobiológia sa v tom čase dali dobre študovať len vo Veľkej Británii či v USA. V pätnástich rokoch však u mňa zvíťazil vesmír.

Ako ste sa dostali až do NASA?

Na strednej škole som si začala privyrábať, každé leto som brigádovala, aby som sa mohla dostať do zahraničia na univerzitu. Nakoniec som sa dostala na britskú univerzitu College London, kde sa mi podarilo získať aj rôzne štipendiá. Náklady na život však boli v Anglicku vysoké, takže som si privyrábala aj počas štúdia, niekedy som mala až tri práce naraz. V druhom ročníku sa mi podarilo dostať na univerzitu Caltech v USA,  ktorá bola v tom čase najlepšia na svete. To mi otvorilo nielen veľmi veľa možností, ale aj dvere do NASA cez výskumný grant, ktorý som získala.

Na čom konkrétne ste pre NASA pracovali?

Pre NASA som pracovala na projekte, ktorý sa týkal organizmov žijúcich v extrémnom prostredí. Zjednodušene, skúmali sme, či  by pozemské organizmy mohli prežiť cestu na Mars a podmienky na povrchu Marsu. Tým pádom sme chceli vyhodnotiť či nechtiac nekontaminujeme Mars našimi mikróbmi.

Počas doktorátu ste boli súčasťou projektu vedeného Mars Society. O čo konkrétne išlo?

Išlo o výskumný pobyt na Marťanskej púštnej výskumnej stanici vo vysokých nadmorských výškach studenej púšte v Utahu. Je to jedno z najpodobnejších miest Marsu na Zemi. V rámci experimentu som žila niekoľko týždňov s viacerými ľuďmi v simulovanej marťanskej ubytovni s plochou v priemere asi 8m.  Cieľom misie bolo pripraviť ľudí na náročnosť a prekážky, ktoré ich budú čakať pri živote na červenej planéte. To znamenalo musieť tam žiť a pracovať s obmedzením množstvom jedla, vody a iným kľúčových zásob, ako keby sme boli na Marse. Počas svojej prvej misie na simulovaný Mars som mala na starosti vedenie všetkých výskumných projektov a tým pádom aj väčšinu prvej britskej posádky. Osobne som misiu zvládala veľmi dobre, pretože to bolo ako určitým spôsobom žiť svoj detský sen stať sa astronautkou – v tomto prípade marsonautkou. Tento rok som sa opäť vrátila na simulovaný Mars, tentokrát ma vybrali ako veliteľku celosvetovej posádky. Nedávno ma vybrali do ďalšej simulovanej misie vedenej NASA, ale tentokrát bude na 8 mesiacov, tiež v simulovanej marťanskej stanici, ale 2500 m vysoko na sopke na Hawaii.

Čo vás okrem práce baví?

Mám veľa koníčkov, možno je to práve tým, že som mala také rôznorodé vzdelanie. Baví ma všetko od umenia, fotografie, cez spev až po tanec, čo je môj najobľúbenejší koníček a šport zároveň. Rada behám, lyžujem, hrám bedmint, dokonca nedávno som začala aj s karate. Snažím sa cvičiť aspoň päťkrát týždenne. Vo voľnom čase sa venujem umeniu. Keď som bola malá, písala som sci-fi knihy, k čomu by som sa raz rada vrátila. Okrem toho je mojou najväčšou vášňou cestovanie.

Máte alebo plánujete rodinu?

Momentálne nemám rodinu, asi je to tým, že veľa pracujem a cestujem po svete.  

 

Akú úlohu zohráva dobročinnosť vo vašom živote?

V občianskom združení Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity (SOSA) fungujeme všetci ako dobrovoľníci. Aktuálne máme skupinu študentov, ktorých mentorujeme, dávame im príležitosť venovať sa vedeckým a technickým oblastiam, ku ktorým by normálne nemali prístup a učíme ich, ako tieto skúsenosti podávať ďalej. Tiež som patrónkou ocenenia Vojvodu z Edinburghu na Slovensku, čo je program zameraný na to, aby sa mladí ľudia venovali nielen sebe a vlastnej kariére, ale aby mysleli aj na komunitu. Už vlani som bola na Plese v Opere, lebo pomáha. Tento rok podujatie podporuje inklúziu detí so zdravotným znevýhodnením do bežných škôl. Je smutné s akými prekážkami musia tieto deti a ich rodičia každý deň zápasiť. Avšak je dôležité, že sa konečne o tejto téme začína hovoriť a postupne sa začína aj riešiť. Deťom a ich rodičom by som odkázala, aby si šli za svojim s nami, aj keď sa im môžu zo začiatku zdať nemožné. Vždy si hovorím, že pre moje sny spravím všetko a aj keď sa mi to možno nie vždy podarí, aspoň viem, že som sa o to snažila.

Zdroj Orange a archív Michaely Musilovej

 

Vaše komentáre

Superbabky odporúčajú nasledujúce články