Niektoré rastliny už v minulosti boli vhodné k liečbe tých častí tela, ktoré svojím tvarom pripomínali.
Milí priatelia! V stredoveku vyslovil slávny švajčiarsky lekár Paracelsus (1493 – 1541) teóriu vzájomnej podobnosti, podľa ktorej niektoré rastliny boli vhodné k liečbe tých častí tela, ktoré svojím tvarom pripomínali. Vlašské orechy pripomínali svojim tvarom mozog, preto sa predpokladalo, že pomôžu pri ochoreniach mozgu. Niektoré žlto kvitnúce rastliny (repík, ľubovník, pyštek) sa používali na liečenie chorôb pečene a žltačky. Zemežlč vykazovala úžasné účinky pri liečbe chorôb žlčníka. Pretože vzhľad a štruktúra listov pľúcnika pripomínala tuberkulózou napadnuté ľudské pľúca, bola táto rastlina používaná ku liečbe dýchacích ciest. A ono to fungovalo! V roku 1529 Paracelsus, tento slávny mysliteľ, trávil čas skúmaním liečivých rastlín v okolí hradu Veľký Kamenec – neďaleko Trebišova. Vraj „koštoval“ a veľmi pochvalne sa vyjadril na adresu tokajských vín. V tom čase vyslovil aj nasledujúce slová: „Nepáčil som sa nikomu, okrem chorých, ktorých som liečil. Liečivá sila prírody je silnejšia ako hociktorý lekár.“ (nadčasové slová) Teplé lúče jarného slnka hladia naše tváre, ale aj hlávky prebúdzajúceho sa pľúcnika. Čaj z pľúcnika nemá ktovie akú chuť preto je vhodné podávať ho ako súčasť šalátov. „Čo som ja krava, aby som jedla byliny?“ – reaguje na túto informáciu dorastajúce dievča. Nuž žena nemusí byť kravou aby šírila kraviny a chlap capom, aby táral capiny. Stačí len od rána do večera sledovať prihlúple telenovely alebo klamstvá z niektorých televíznych spravodajstiev, nepoužívať vlastný rozum, ale podľa počutých informácii sa správať… Každopádne pľúcnik kvitne a teraz je ten vhodný čas na jeho zber…
MUDr. Michal Slivka
Foto Pixabay
