Nie je to tak aj u vás? Otcovský fejtón
Interview s pubertiakom
Dokázali by ste si spomenúť, ako ste v dvanástich rokoch reagovali na otázky svojich rodičov? Je to dávno, že? Našťastie sú chvíle, kedy si ich môžete pripomenúť.
Otec: Čo nové v škole?
Syn: Nič, normálne, pohoda…
Otec: Dozvedel si sa niečo zaujímavé?
Syn: Čo?
O: Či si sa dozvedel niečo zaujímavé?
S: Ako to myslíš?
O: Tak ako to hovorím!
S: Hmm…. Nič zaujímavé, normálne…. Ako vždy. Neviem, čo chceš počuť….
O: A čo známky?
S: Asi….(desať minút premýšľa) asi žiadne neboli.
O: Ty to nevieš?
S: Čo či neviem?
O: Či si dostal nejakú známku!
S: Nedostal…(predstiera, že o tom hlboko premýšľa)
O: Čo ťa čaká zajtra?
S: Ako, čo ma čaká?
O: No – či budete písať písomku? Bude sa z niečoho skúšať?
S: Ako to mám vedieť. Oni nám to dopredu neprezrádzajú…
O: A čo sa budeš na zajtra učiť?
S: Teraz neviem…
O: Ty ani nevieš, aké máte predmety?
S: Viem, mám to v rozvrhu…
O: Ty si to nepamätáš?
S: Nie. Nemôžem si všetko zapamätať, nemám takú veľkú hlavu…
O: A čo máš v tej hlave?
S: Nič… To sú otázky….
O: A na čo myslíš?
S: Ako na čo?
O: O čom premýšľaš?
S: O tom, čo ma baví, napríklad….
O: A čo ťa teraz najviac baví?
S: Je to rôzne…
O: Ako rôzne?! Hovor konkrétne!
S: Hmmmm, stratégia a tak, tomu by si aj tak nerozumel.
O: Máš na mysli počítačové hry?
S: Áno…
O: A čo hráš? Vysvetli mi to!
S: Rôzne vecičky, také vychytávky, to si aj tak nepochopil, keď si neni v tom…
O: Ale pochopil, len vysvetľuj….
S: To je fakt ťažké…
O: Čo je na tom ťažké?
S: No vysvetľovať ti to….
O: A čo ťa baví okrem hier, momentálne…
S: To je rôzne.
O: Napríklad?
S: Ja fakt neviem….
O: Kedy to budeš vedieť?
S: Keď si spomeniem…
O: Ako dlho ti to spomínanie bude trvať?
S: Ja fakt neviem…. Som hladný, dal by som si niečo na večeru…
O: A čo by si si dal?
S: No, niečo….
O: A čo?
S: (Mlčí, premýšľa a trvá mu to tak dlho, až zabudne, že je hladný).
Už sa na nič nepýtam. Koniec rozhovoru.
P.S. K napísaniu tohto bezobsažného textu ma inšpiroval môj syn Tomáš (ročník 2003).
