Naša prvá rodinná dovolenka pri mori
Kde inde ako v Bulharsku. Veď to bolo presne pred 35 rokmi a ako inak, než autom – Žigulákom. Prvá noc v Maďarsku pred rumunskými hranicami. Všetci nás upozorňovali, aby sme cez Rumunsko prešli jedným ťahom, lebo je to tam vraj nebezpečné. A tak sme išli jedným ťahom až k moru do Bulharska. Riadna štreka s malým, trojročným dieťaťom. Konečne sme prišli do Burgasu. Ubytovanie sme si vybavili ešte tu na Slovensku, ale v bulharskom hoteli nás s malým dieťaťom nechceli prijať, vraj tam môžu deti až od 6 rokov. Nepochopiteľné! Akosi sme ich uhovorili, v posteli sme sa potlačili, ale pre našu dcéru nemali ani stravu. Samozrejme, že som sa rada s ňou podelila o moju.
Tešili sme sa k moru. Bolo fajn, teplo, len trošku pofukovalo. Dodnes nevieme z čoho, ale naša dcéra celé tri týždne pri mori v Bulharsku prekašľala. V mori si neomočila ani pršteky, tak strašne sa tej vody bála. Tento náš spoločný beh bol úplne na konci pobytu, kedy jej už more mohlo obliať aspoň päty.
Cesta domov tiež nebola najpríjemnejšia. Ešte v Bulharsku takmer kolízia so splašenými koňmi na ceste. Ťahali sme v kuse až do Maďarska. Prespali sme v nejakom kempe a najšťastnejšia som bola opäť doma. Veru, takú cestu by som už dnes v žiadnom prípade neabsolvovala. No v mladosti znesie človek oveľa viac. Ale dnes sú to už všetko spomienky, ktoré patria do mozaiky života našej rodiny.
Libuša Sabová
