Aktuálne Vaše príbehy 

Náš svet je chorý, pretože mu často vládne honba za mocou, vládnutím, bohatstvom a bezprostredným pôžitkom.

Keď som začal pracovať v ambulancii, spoznal som chlapíka, ktorý v okolí nemal najlepšiu povesť. Príčinou bolo, že často nemal ďaleko na dno pohárika. Pochádzal z chudobných pomerov a nemal trvalý zamestnanecký pomer. Privyrábal si ako pomocný pracovný robotník na stavbách, vypomáhal ľuďom v záhradách či na poli, predával rôzne haraburdy, lesné plody a huby. Žil v nemanželskom zväzku so slobodnou matkou, ktorej pomáhal vychovávať jej maloleté deti. Po určitom čase na následky neúmernej konzumácie alkoholu zomrel. Deti, o ktoré sa staral, medzičasom vyrástli a sami sa stali rodičmi. Jeden z nich sa prednedávnom zastavil u mňa v ambulancii. „Pán doktor“ – vraví so slzami v očiach. „Dnes je to päť rokov, čo zomrel náš otecko. On bol na nás taký dobrý. Veľmi nám všetkým chýba.“ Tieto slová zneli veľmi úprimne a nebola v nich ani štipka pretvárky. Človek, ktorý nezanechal svojim deťom ani cent, navyše nebol ani ich biologickým otcom, naveky ostal v srdciach detí, o ktoré sa staral a robil im spoločnosť. Ako smutno znejú slová istého môjho známeho, ktorý roky pracoval v Amerike kde zbohatol, vrátil sa domov, založil si rodinu a úspešne podniká. „Vieš“ – vraví mi. „Mám veľmi nepodarené deti. Čím viac im dávam, tým viac sú nenásytné. Niekedy mám pocit, že len čakajú, kedy umriem, aby čím skôr začali dediť…“ Aký to paradox! Náš svet je chorý, pretože mu často vládne honba za mocou, vládnutím, bohatstvom a bezprostredným pôžitkom. Keď symfonický orchester dnes stojí menej ako futbalista, aký odkaz očakávame, že zanecháme našim deťom? Keď osobný príklad je ako destilovaná voda – bez chuti a bez zápachu… Pokiaľ sa to nezmení, prevládnu v ďalších generáciách povrchní, nešťastní a depresívni ľudia…

Text MUDr. Michal Slivka

Ilustračná foto Pexels

Vaše komentáre

Superbabky odporúčajú nasledujúce články