Dobré ráno priatelia moji! Dnes som sa zobudila so spomienkou na môjho manžela.
Dopil svoju rannú kávu, objal ma, pobozkal, stihol povedať ako nás ľúbi a odišiel do práce. Vyčkala som pri dverách, kým nenastúpil do výťahu, podišla som k oknu a zamávala… Písal sa 6.február.roku 1985. Pod srdcom tĺklo srdiečko mojej nenarodenej dcéry Tatiany. Pamätám, akoby to bolo dnes. Vonku mrholilo, ostrý vietor drzo šľahal do tváre mokré, ľadové kvapky. Mrzlo, šmýkalo sa a vôbec sa nám s Vladuškom, vtedy ešte len päťročným, nechcelo do toho nečasu. Milovala som chvíle poobedňajšej šiesty. Zababušili sme sa do perín, môj syn, keďže už poznal…
Zobraziť viac