Najčítanejšie Vaše príbehy 

Dobré ráno priatelia moji! Dnes som sa zobudila so spomienkou na môjho manžela.

Dopil svoju rannú kávu, objal ma, pobozkal, stihol povedať ako nás ľúbi a odišiel do práce. Vyčkala som pri dverách, kým nenastúpil do výťahu, podišla som k oknu a zamávala… Písal sa 6.február.roku 1985. Pod srdcom tĺklo srdiečko mojej nenarodenej dcéry Tatiany. Pamätám, akoby to bolo dnes. Vonku mrholilo, ostrý vietor drzo šľahal do tváre mokré, ľadové kvapky. Mrzlo, šmýkalo sa a vôbec sa nám s Vladuškom, vtedy ešte len päťročným, nechcelo do toho nečasu. Milovala som chvíle poobedňajšej šiesty. Zababušili sme sa do perín, môj syn, keďže už poznal…

Zobraziť viac
Najčítanejšie Pre zábavu 

Keď ešte bývala Bratislavská lýra Zlatou

Keď sa citeľne oteplí a mesto rozkvitne zobudenými stromami i ružovými kríkmi, táto každoročne sa opakujúca atmosféra evokuje obdobie, kedy Bratislava patrila populárnej hudbe a Park kultúry a oddychu sa hemžil okrem návštevníkov aj spevákmi a hudobnými skupinami slovenskými, českými i zo zahraničia. Šesťdesiate a sedemdesiate roky pozitívne ovplyvnila i Bratislavská lýra, ktorá prepojila vtedajšie Československo so zvyškom sveta. Aj toho, ktorý bol inak v deň všedný zakázaný. Eva Máziková bola vždy temperamentná speváčka. Menila ducha doby Známy hudobný festival, ktorý začiatok leta na niekoľko dní tak úžasne modeloval náladu…

Zobraziť viac
Najčítanejšie Rozhovory 

„U nás sa staroba považuje za infekčnú chorobu,“ hovorí Juraj Kukura

Vek je podľa mňa oveľa väčšia hlú­posť ako smrť. Nie som z tých, ktorí veria na to, že človek je taký starý ako sa cíti. Človek je jednoducho taký starý, aký je. U nás je to o to ťažšie, že sa staroba považuje za „infekčnú chorobu“. Všade na svete, dokonca aj tam, kde nemajú rodinnú štruktúru takú silnú, staroba vyvoláva úctu, pokoru a vážnosť. U nás sa považuje za zlyhanie. Samozrejme sa ale nechcem sťažovať, pokiaľ viem prejsť mojich pätnásť kilometrov denne a dokážem odohrať trojhodinové predstavenie, tak na to…

Zobraziť viac
Móda Najčítanejšie 

Chcem vám dnes ukázať, čo všetko si „môžeme dovoliť“ aj my, čo máme veľkosť 52 – 62.

Áno, čo robí človeka človekom je jeho dobrota a nápomocnosť. A ženu robí ženou jej nekonečná schopnosť milovať, odpúšťať a pomáhať. No ale sme ženy, a chceme sa aj páčiť. Aj sebe. Žiaľ, dlhodobý estetický diktát v nás vybičoval extrémnu citlivosť voči akejkoľvek fyzickej odchýlke od stanovených noriem. Pri nadváhe, nekonfekčnosti je to o to ťažšie, že to každý hneď vidí a ak je to blbec (prepáčte ten výraz), tak vám to začne okamžite predhadzovať pred oči, či sa posmievať. Áno, posmievať či dokonca urážať, aj toto sa deje vo…

Zobraziť viac
Najčítanejšie Zdravie 

Aj vy mávate v tejto nešťastnej dobe pocity beznádeje? Ja áno, hovorí Anna (60)

A ešte stále sa vlastne ani nestačíme čudovať nad zmenami, ktoré sa nám každý deň dejú pred očami. Toľko sa toho deje, všade a vo všetkom je neistota a je veľmi jednoduché chytiť sa do pasce úzkosti a prepadnúť panike. A nielenže je to jednoduché, ono je to dokonca v takejto situácii aj prirodzené. A zrazu nerobíme nič iné, len celý deň čítame všemožné správy, sledujeme facebook, zapájame sa do diskusií a celá naša pozornosť sa upriamuje iba na zlé správy. To, čo sa deje, nám väčšine spôsobuje pocit veľkého…

Zobraziť viac
Najčítanejšie Vaše príbehy 

Toto je veľký fešák Milan (50). Áno, aj on mal frustráciu, ktorú riešil so psychológom. Neuveríte, ako a kde sa začali jeho problémy.

Pán Milan trpel už roky nesmiernymi bolesťami hlavy. Svoju kanceláriu nazýval „komorou utrpenia“ a každý deň pre neho znamenal boj s bolesťou, ktorá mu kazila náladu, koncentráciu a nakoniec i vzťahy. Zúfalo sa snažil nájsť odpoveď na svoje trápenie – chodil po lekároch, absolvoval nespočetné vyšetrenia, no žiadne lieky ani diagnózy mu nepriniesli úľavu. Jedného dňa sa rozhodol navštíviť psychológa, nie preto, že by veril, že jeho problémy sú „len v hlave“, ale preto, že už nemal kam ísť. Psychológ ho prijal v tichom prostredí plnom svetla. Počas prvého stretnutia…

Zobraziť viac
Najčítanejšie Vaše príbehy 

Neuveríte, čo dnes robí MISS Praha z roku 1970 Petra Šáchová

Milé Superbabky, všetky vás pozdravujem. Možno som  mala celkom dobre našliapnuté  na úspešný život medzi celebritami. Dostávala som ponuky na filmové úlohy, prišli aj ponuky pracovať v modelingu, fotenie reklám a podobne. V roku 1970 som totiž získala titul  Miss Praha. ale musím sa priznať, že tá súťaž bola veľmi rýchla. Všetko sa odohralo v jeden večer. Dostala som titul a šup do Karlových Varov. A tam som už ľutovala, že som podstúpila takú prihlúplu súťaž, s ešte hlúpejšími disciplínami. Večierky, kde ste sa museli zapáčiť členom poroty, neustála kontrola,…

Zobraziť viac
Najčítanejšie Vaše príbehy 

Čím som staršia, tým som radšej sama, hovorí 62 ročná Monika

Mám 62 rokov. S bývalým manželom sme sa rozviedli pred  piatimi rokmi a a nebolo to vôbec jednoduché. Ako to už v takýchto prípadoch býva, našiel si mladšiu. Deti sa osamostatnili. Dcéra sa vydala a žije v Austrálii, syn má prácu v susednom Česku. Vnúčatá zatiaľ  nemám. Musím sa vám ale priznať, že sa vôbec necítim osamelo. Určite nehľadám nový vzťah. Nevidím v tom zmysel a to hneď z niekoľkých dôvodov. Už by ma nebavilo stále vyvárať, prispôsobovať sa niekomu. Uvedomujem si, že človek vo vzťahu musí prinášať aj obete…

Zobraziť viac
Najčítanejšie Predstavujeme vám 

Každá žena by mala starnúť s gráciou, hovorí Viera Putzová (53)

Milé Superbabky, volám sa Viera Putzová a pracujem ako kozmetička. Mám svoj salón a som veľmi rada, že môžem ženy skrášliť. Svojim klientkam vytváram personalizované ošetrenie presne podľa tipu pleti. Som rada, že im môžem navrhnúť také riešenia, aby boli spokojné. Veď pre ženu je veľmi dôležité, keď vonkajší vzhľad posilní pocit sebavedomia a spokojnosti. V salóne mám aj obchodík s konfekciou pre zrelý vek, ale oblečieme všetky vekové kategórie. Ide jeseň, kedy sa príroda sfarbí do žlto – hnedých odtieňov a tak si myslím, že je veľmi dôležité, aby…

Zobraziť viac
Najčítanejšie Vaše príbehy 

Ľudí nešpatia vrásky, šedivé vlasy, ale závisť, chamtivosť a zloba, ktoré sa počas rokov zapisujú čoraz hlbšie.

Sedím vo vlaku. Bol dosť plný, všetky miesta boli obsadené. Po chvíľke jazdy som krížom cez moje sedadlo zbadala starenku, ktorá sa pozerala z okna. Bola veľmi pekná. Nemohla som z nej oči spustiť. Šedivé vlasy mala učesané do starodávneho drdola. Bola oblečená jednoducho, tak starosvetsky, ako bola zvyknutá ešte z mladosti. Na nohách nízka pohodlná obuv. Pozerala sa z okna a o niečom premýšľala. Jej pery sa zľahka natiahli do úsmevu. Vyzerala ako anjel, ktorý práve zostúpil z neba. Určite myslela na niečo pekné, lebo sa jej to všetko…

Zobraziť viac