Moje Vianoce stále voňajú mamou. Predvianočné zamyslenie Noriky Porubcovej.
K týmto adventným dňom sa nostalgia hodí. Neobťažuje a ani neruší. Naopak. Patrí k nim. Tvorí atmosféru, čo ničím nejde nahradiť. Dovolí nám znovu nahliadnuť do sladkých čias nášho detstva, umožní v duši začuť ozvenu hlasu tých, čo tu už s nami nie sú. Rozjasniť kontúry ich tváre, vybaviť si dotyk, čo hrial, hojil rany, povzbudzoval.
Je hlboká noc, som sama doma. Sedím nad starou krabicou od topánok, čo skrýva poklady a ďakujem za to, koľko šťastia, lásky, nehy a oddanosti mi bolo dopriate.
Dnes má naša mama 85 rokov. Už nie je medzi nami. Ale ja som sa v tom slovesnom čase nepomýlila. Pretože pre mňa je ona stále tu, so mnou. Moje Vianoce majú ešte stále jej vôňu. A myslím si, že na tom sa už nič nezmení. Prezerám si staré fotografie a v duši mám toľko lásky, že sa bojím, či to unesie. Na niektorých z tých fotiek mama ani nie je. V náručí nás drží otec.
Ale ja ju tam vidím. Ako našou starou flexaretkou zvečňuje chvíle prostého rodinného šťastia, ktorému sa nič nevyrovná. Cítim vôňu koženého púzdra, v ktorom bola uložená. A mamine ruky mi voňajú mydlom. Klinčeky a jej krásna nežná tvár krémom Maryna v červeno – bielej okrúhlej škatuľke. Domom sa nesie omamná vôňa medu, škorice a vanilky. Veď chystať treba v pokojnom predstihu. V rozhlase po drôte spieva Yveta Simonová s Milanom Chladilom. A Karel Hála. A Melánia Oláryová. A všetko je také prosté…
Niekedy sa nám zdá, že dnes už je všetko iné a inak.
Nuž, ale nie je.
Pretože aj dnes je zo všetkého najdôležitejšia láska. Aj dnes svoj súkromný svet budujeme sami. Aj dnes si hodnoty do svojich rebríčkov zoraďujeme podľa vlastného uváženia. A aj dnes je domov miestom, ktorému sa nič nevyrovná.
Mami, ľúbim ťa. A vždy budem. Na tom sa nikdy a nič nezmení.
Tak spinkaj v pokoji.
A pozdravuj ocina.
Text a foto Eleonóra Porubcová
