Môj skvelý 65 ročný život
Nedávno sme uverejnili takú zaujímavosť, dlaň s čiarami života, na ktorej bola vyznačená aj čiara šťastia. Vraj ju nemá každý človek. Ja ju mám a môj život tomu zodpovedá. Ale ja nerada hovorím, že som šťastná, výstižnejšie slovo je spokojná so životom. Predurčili ma k tomu už moji rodičia. Dvaja krásni mladí ľudia sa zoznámili ako študenti Baťovej školy v Partizánskom.
Zobrali sa a najskôr sa narodila moja sestra Alenka a po štyroch rokoch ja. Tak to mali skoro všetci ich rovesníci, absolventi Baťovej školy práce. Prvé dieťa hneď po svadbe a druhé po štyroch rokoch. Je to síce klišé, ale mali sme so sestrou pekné detstvo.
Veľa sme cestovali nielen po Slovensku, ale aj po svete. Rodičia nás viedli k zodpovednosti, mama nás učila variť, ručné práce a doma sme aj veľa spievali. S otcom sme zase športovali.
Chceli, aby sme mali vysokoškolské vzdelanie a tak sme obe aj vyštudovali. Ja som si vybrala Vysokú školu ekonomickú, ale mojim snom bolo pracovať v televízii. Keď niečo veľmi chcete, tak sa vám to podarí. Prihlásila som sa na konkurz hlásateliek a vybrali ma do televízneho spravodajstva, kde som začínala ako redaktorka a neskôr som sa vypracovala na moderátorku hlavných spravodajských relácii.
Moderovala som aj rôzne živé relácie na aktuálne témy. Táto je s odborníkmi na módu a textilný priemysel, ktorý som vtedy veľmi kritizovala.
Medzitým som sa vydala. Môj manžel pracoval ako šéfredaktor v Slovenskom rozhlase, takže sme boli taká mediálna rodinka.
Narodila sa nám jediná dcéra, ktorá je dnes úspešnou scenáristkou, robí tvorivé workshopy po celej Európe (práve je na Medzinárodnom filmovom festivale v Odese) a žije v Berlíne.
Tešíme sa z krásnych psíkov, ktorí sú členmi našej rodiny a vždy sú v našich rozhodnutiach na dôležitých miestach. Môj manžel Vlado vždy hovorí, že keby sa ešte raz narodil, chcel by byť psom u Sabových.
V nových časoch po roku 1990 som začala vydávať časopis Deti a móda, lebo vtedy sme všetky veľmi chceli deťom šiť, ale u nás neboli strihy. Neskôr mal časopis širší rodinný záber a aj názov RODINA deti móda. Dnes sa už necítim na tvorbu časopisu pre rodiny, lebo neviem až tak detailne, čo ich najviac zaujíma, ale viem, čo zaujíma nás, ľudí v zrelom veku. Že sme ešte aktívni, staráme sa o seba i vnúčatá, že život je už pre nás taký, akým si ho urobíme. A viete, že tvorba magazínu Superbabky je pre mňa tá najkrajšia práca v živote? Že ma veľmi baví a napĺňa?
Prečo toto všetko o sebe píšem? Veľmi sa teším, že náš magazín SUPERBABKY práve dosiahol na facebooku krásne číslo. Páči sa 3000 čitateľom, čo je za krátky čas existencie úspech. Aj webová stránka narástla na zaujímavé čísla. A ja chcem, milé čitateľky, aby ste ma lepšie poznali, aby sme sa navzájom lepšie poznali. Len tak sa dá vybudovať obojstranná dôvera, ktorá je pri tvorbe magazínu veľmi dôležitá.
Libuša Sabová
