Eva Poláková (68) o starnutí
Musím sa priznať, že som celý život nenávidela šport. Pravidelne na Nový rok som si dávala predsavzatia, že musím začať cvičiť, aj som začala, ale nikdy som nevydržala. Napriek tomu som fyzicky zdravá a to vďaka domácim prácam, práce v záhrade a prechádzkami na čerstvom vzduchu.
Duševné zdravie, to je pre mňa dosť ťažká téma, pretože moji rodičia, otec aj mama, začali byť dementní dosť skoro, už niekedy po sedemdesiatke. S vedomím, že mám ich gény, mám niekedy pocit, že nad mojou hlavou visí damoklov meč, takže robím všetko preto, aby som môj mozog neustále namáhala.
Ako mnoho ďalších ľudí, aj ja si myslím, že na starnutí je najlepšie to, že som sebavedomejšia a oveľa menej ma zaujímajú názory iných ľudí. Musím sa ale priznať, že už nie som veľmi trpezlivá.
Čo je pre mňa pri starnutí najhoršie je to, že si uvedomujem, že už mám za sebou väčšiu časť života, hoci navonok mám 68 rokov, ale vo vnútri len 40.
Ako sa vidím v osemdesiatke? Že si budem robiť to isté, čo dnes a rovnako si aj budem užívať život. Možno len pomalším tempom.
Eva Poláková
Foto Pexels
