Kategória: Čo ma teší

Každý má to svoje. Niekto je spokojnejší, vyrovnanejší. Spravidla ten, ktorý sa aj na starnutie dokáže pozerať s humorom. Iný si zase len nahovára, že mu je lepšie, aby sa tak trochu utešil. Ja osobne som spokojná a mám na to niekoľko dôvodov. I keď ma moja práca veľmi bavila a nemusela som každé ráno skoro vstávať a za každého počasia utekať na šiestu do práce, predsa len tam boli aj ľudia, ktorých som nemusela, šéfovia o inteligencii ktorých som nemala bohvieakú mienku a boli aj chvíle, keď sa mi…

Nedeľa bývala zvláštnym dňom. Mala úplne inú vôňu, ako bežné dni. My sme veľmi často cestovali k starým rodičom na Záhorie. Naša babka, mamina mama, bola veľmi pracovitá žena. Veľa dopestovala, dochovala. Myslím si, že v tom období sme mäso ani nekupovali, všetko sme mali od nej. Zabíjalo sa prasiatko, sliepky, aj husi. Mrazničky vtedy ešte neboli a tak sa mäso upieklo a zalialo do masti. Podobne aj hus. Vždy sme mali doma v špajze veľké hlinené nádoby plné mäsa zaliateho v masti. Ale nedeľný obed u našej babky, to…

Práve manželovi rozprávam obsah jedného videa, ktoré ma dnes ráno zaujalo a on mi hovorí, že veď sme to pozerali spolu, ale už si nevedel spomenúť kedy. Minule som svojej priateľke rozprávala príhodu s našimi spoločnými známymi a obe sme si za živý svet nevedeli spomenúť, ako sa volajú, hoci sme  presne vedeli, o kom hovoríme. Určite sa to stáva aj vám. Je to Alzheimer? Nebojte sa, nie je! Hovorí sa tomu vypadávanie slov. Niečo chceme povedať, vieme presne čo, ale v tej chvíli nie sme schopní nájsť to správne…

Už nič nemusíme, len môžeme! Ráno vstanem, či je sviatok, alebo piatok o šiestej (ale nemusím) a  ešte v pyžame sa idem pozrieť na počítač, čo je nové. Mám pred sebou celý deň! Ale určite nie len taký, čo život prinesie. Noc samozrejme, ako je už v našom veku prirodzené, celú neprespím. Keď sa teda v noci  zobudím, robím si plán na nasledujúci deň. Najdôležitejší je plán, čo budem variť, či mám všetko, čo k tomu potrebujem. Musí to byť  totiž niečo také, na čo mám doma všetky suroviny. Nakupovať…

Posledný deň v roku 1988  som celé dopoludnie strávila v Československej televízii v Prahe nahrávaním novoročného príhovoru. Bola to pre mňa obrovská česť, že ma Československá televízia vybrala, aby som spolu so športovým komentátorom Štepánom Škorpilom a zahranično – politickým redaktorom Oldřichom Vejvodom zaželala 10  desaťmiliónovému Československu cez televíznu obrazovku úspechy, zdravie, šťastie a spokojnosť v Novom roku. Ocitla som sa medzi takými osobnosťami, ako boli Vladimír Menšík, Božidara Turzonovová, Ladislav Chudík.., ktorí roky predo mnou boli poverení touto istou úlohou. Po skončení nahrávania som v Prahe nasadla na rýchlik…