Kategória: Čo ma teší

Dnes som vstala, ako každý deň o šiestej. Vstávam tak, či je sviatok, alebo piatok. Navarila som  obed, potom nasledovala dlhá prechádzka so psíkmi a potom mi napadlo, že si popozerám niektoré staršie albumy fotografii. Upútala ma táto fotka a tak som si pomyslela, že vám o nej niečo poviem. Mala som veľký cestovateľský sen, vidieť Ameriku. Za bývalého režimu sen nedosiahnuteľný, ale po revolúcii s problémami, ale uskutočniteľný. Veľkú trpezlivosť , ale aj kontakty na americkej ambasáde vyžadovalo pridelenie víz.  Letenky sa dali zohnať za prijateľnú sumu, ubytovanie sprostredkovali priatelia…

Zobraziť viac

Boli sme na dovolenke v Turecku v 5 hviezdičkovom rezorte. Možno máte aj vy podobné skúsenosti, že hoci Slováci zaplatia takú istú, možno aj o niečo vyššiu sumu za pobyt ako Nemci, či Rakušania, dostanú tie najhoršie izby. Nám sa to stávalo pravidelne a azda ani nebolo pobytu, keby by sme na druhý deň po prílete izbu nemenili. Buď bola pri klimatických jednotkách pre celý hotel, teda s veľkým hlukom, alebo nad kuchyňou, alebo nad  parkoviskom…Samozrejme, že v deň pobytu krajšiu izbu nemali, ale že na druhý deň aby sme…

Zobraziť viac

Libuška ma včera motivovala článkom na Superbabkách. Opisovala svoje plavecké, chodecké i záhradkárske výkony hodné vrcholového športovca. Ráno som si povedala a čo som ja horšia ?! Som, ale priblížiť sa môžem. Takže ráno hodinu polievania, nie s krhlou ale s hadicou, trochu státia na mieste, trochu presuny po záhrade. Plavecké výkony som naplánovala na Rudave. Kilometer povinné prsia, žena musí prsia trénovať, však na to ich má. Potom dvesto metrov delfína. A nakoniec len také čľapkanie v rozhovore s ďalšími seniorskymi plavcami. Slnko pálilo a pod dáždnikom pri kofole…

Zobraziť viac

Moja prvá spomienka z detstva je, ako pred našim činžiakom robili cestu a ja som skočila do jamy a vyrazilo mi dych. Mama sa vedľa mňa s niekým rozprávala, ale videla to suseda z okna, okamžite pribehla a priniesla mi vodu. To som mala najviac tri roky, lebo sme išli domov z jasličiek. Neskôr sa táto cesta stala pre nás ihriskom. Auto tade prešlo raz za uhorský rok. Na zem sme si nakreslili kriedou škôlku a skackali sme do jednotlivých políčok. Potom sme sa hrali na naháňačku, na skrývačku, prašiaky…

Zobraziť viac

Pricestovala k nám babka ovešaná plnými taškami. Boli v nich zázvorníky, orechové štangličky a v peňaženke 50 korún pre každú vnučku pod stromček. Druhá kabela bola oveľa ťažšia. Plná mäsa, mäsových výrobkov, lebo vždy pre Vianocami sa zabíjalo. Keďže vtedy ešte neboli bežné mrazničky, babka mäso upiekla a zaliala do masti. Tak vydržalo dlhší čas. Nevedela som sa dočkať, kedy z ďalšej kabele vytiahne Magdušku. Moju žmurkaciu bábiku, ktorej ušila krásny záhorácky kroj. Mama obyčajne piekla kysnuté záviny. Orechový, makový a kakaový. Ten posledný som mala vtedy najradšej. Zaujímavé, ako…

Zobraziť viac

Už nič nemusíme, len môžeme! Ráno vstanem, či je sviatok, alebo piatok o šiestej (ale nemusím) a  ešte v pyžame sa idem pozrieť na počítač, čo je nové. Mám pred sebou celý deň! Ale určite nie len taký, čo život prinesie. Noc samozrejme, ako je už v našom veku prirodzené, celú neprespím. Keď sa teda v noci  zobudím, robím si plán na nasledujúci deň. Najdôležitejší je plán, čo budem variť, či mám všetko, čo k tomu potrebujem. Musí to byť  totiž niečo také, na čo mám doma všetky suroviny. Nakupovať…

Zobraziť viac