Príbeh vyšmatlaných šľapiek
Boli sme na dovolenke v Turecku v 5 hviezdičkovom rezorte. Možno máte aj vy podobné skúsenosti, že hoci Slováci zaplatia takú istú, možno aj o niečo vyššiu sumu za pobyt ako Nemci, či Rakušania, dostanú tie najhoršie izby. Nám sa to stávalo pravidelne a azda ani nebolo pobytu, keby by sme na druhý deň po prílete izbu nemenili. Buď bola pri klimatických jednotkách pre celý hotel, teda s veľkým hlukom, alebo nad kuchyňou, alebo nad parkoviskom…Samozrejme, že v deň pobytu krajšiu izbu nemali, ale že na druhý deň aby sme prišli…Tak som na druhý deň prišla na recepciu, dali mi kľúče od „lepšej“ izby a hneď sme sa sťahovali. Keď sme večer prišli z pláže, manžel zistil, že si nepresťahoval šľapky, ktoré veľmi k spokojnej dovolenke potreboval. Prišla som na recepciu, kde už boli iní ľudia a tým som po nemecky vysvetľovala, že manžel bez tých šľapiek nemôže týždeň v Turecku existovať. Boli ochotní, začali hľadať, samozrejme najskôr v pôvodnej izbe. Tam ich nenašli. Kontaktovali upratovačku, tá si po dlhom čase spomenula, že nejaké šľapky, ktoré boli v tej izbe pod posteľou, hodila do smetného koša. Po veľmi usilovnom hľadaní sa manželove šľapky v smetiach našli. Viťazoslávne mi ich na tretí deň cez recepčný pult podávali. Pozrite sa na ne. Neoplatilo sa o ne tak bojovať?
Text a foto Libuša Sabová
