Kategória: Čo ma teší

Na túto tému som našla niekoľko citátov, ktoré by vás mohli inšpirovať alebo povzbudiť: „Každý deň je novým začiatkom. Zhlboka sa nadýchni, usmej sa a začni odznovu.“ „Nestojí ťa absolútne nič byť vďačný za to, čo máš. Každý deň má možnosť byť zázrakom. Maj pekný deň.“ „Keď sme šťastní, zostáva nám ešte veľa práce: tešiť druhých.“ „Dovoľte ľuďom, aby boli šťastní podľa ich vlastného uváženia.“ „Byť šťastný a iných urobiť šťastných – to je úloha človeka.“ Súhlasím s tým, že každodenné drobné služby iným majú hodnotu veľkých činov. Ako povedal…

Zobraziť viac

Už nič nemusíme, len môžeme! Ráno vstanem, či je sviatok, alebo piatok o šiestej (ale nemusím) a  ešte v pyžame sa idem pozrieť na počítač, čo je nové. Mám pred sebou celý deň! Ale určite nie len taký, čo život prinesie. Noc samozrejme, ako je už v našom veku prirodzené, celú neprespím. Keď sa teda v noci  zobudím, robím si plán na nasledujúci deň. Najdôležitejší je plán, čo budem variť, či mám všetko, čo k tomu potrebujem. Musí to byť  totiž niečo také, na čo mám doma všetky suroviny. Nakupovať…

Zobraziť viac

Mama priniesla dovnútra „prádlo,“ ktoré sa sušilo vonku na mraze. V teple sa ešte všetko dosúšalo  a tá vôňa?!  Celý byt bolo cítiť „vonkom!“ V lete zase bielizeň voňala slniečkom, ako vraveli naše mamy. Potom tá krásna vôňa po žehlení. Rada spomínam aj na vôňu, keď som otvorila skriňu u moje babičky. Správne tipujete. Naftalín. Bolo treba chrániť bavlnu pred moľami a naftalín to robil spoľahlivo, akurát potom všetko ním bolo cítiť. Babka sa zababušila do vlniaka a naftalín bolo cítiť aj na veľkom mraze. A ešte je jedna vôňa…

Zobraziť viac

Očistené huby nakrájame na hrubšie plátky a opatrne rovnomerne vkladáme do pripravených vrecúšok a dáme zamraziť. Neumývame! Neprevárame! Lebo zmenia chuť, zlepia sa a bola by z nich kaša. Pred použitím vyberieme z mrazničky a trochu prepláchneme pod teplou vodou. Necháme odkvapkať a môžeme už variť. Text a foto Karol Hrčka

Zobraziť viac

Už nič nemusíme, len môžeme! Ráno vstanem, či je sviatok, alebo piatok o šiestej (ale nemusím) a  ešte v pyžame sa idem pozrieť na počítač, čo je nové. Mám pred sebou celý deň! Ale určite nie len taký, čo život prinesie. Noc samozrejme, ako je už v našom veku prirodzené, celú neprespím. Keď sa teda v noci  zobudím, robím si plán na nasledujúci deň. Najdôležitejší je plán, čo budem variť, či mám všetko, čo k tomu potrebujem. Musí to byť  totiž niečo také, na čo mám doma všetky suroviny. Nakupovať…

Zobraziť viac

Rada si prečítam v Superbabkách príspevky a články o rôznych zaujímavých ženách, ktoré sú niečím výnimočné. Chcela by som napísať o mojej mame. Napriek tomu, že sa ničím nepreslávila, nie je úspešná vedkyňa, lekárka, ani umelkyňa. Ale je to žena s veľkým Ž. Úžasná mama! Moja mama! Aluš, Ali Kemal, babuš… Nevynašla liek proti rakovine, nenapísala bestseller, nenamaľovala veľdielo…, ale napriek tomu dokázala  famózne veci.  Vždy stála pri nás troch deťoch.  Naučila nás ľúbiť sa navzájom, vedieť sa jeden o druhého oprieť, naučila nás, čo znamená rodina a vzájomná láska…

Zobraziť viac

Ako je to možné, že som mala toľko trpezlivosti? Musela som si nájsť vzor, kúpiť panamu, zodpovedajúcu farbu bavlniek, vypočítať rozmer…Už ani neviem, čo všetko! Keď som to všetko mala, začala som vyšívať. Krížik  bol môj najobľúbenejší. Prvé stehy a ja som už videla hotový obrus, či dečku. Veľmi som sa tešila na výsledok. Už som si predstavovala tú výšivku na konferenčnom stolíku, ako nám spríjemní Vianoce. Hroznový motív bol určený na jesenné dni. A ten červený bol do kuchyne. Ozdobí stôl, keď sa naobedujeme, všetko z neho spracem a…

Zobraziť viac