Človeku sa rozum zastavuje!
Keď pred rokom a niečo vypukla pandémia, celý svet, vrátane nášho Slovenska, tlieskal zdravotníkom na balkónoch. Dnes aby sa zdravotníci báli povedať, čo robia, lebo sa na nich útočí nielen slovne, ale už aj fyzicky.
Pred rokom a niečo sme mali všetci zadky stiahnuté od strachu, lebo sme nevedeli, čo to ten vírus je, ako sa správa, ako sa voči nemu brániť, a ako ním spôsobené ochorenie liečiť. Dúfali sme v múdrosť vedcov, ktorí na to prídu skôr, než nám umrie niekto blízky. Dnes už vedci našli odpovede na takmer všetky otázky, dávajú nám jasné a zrealizovateľné rady pre naše vlastné zdravie, ale Slovač, ako inak, popiera ich odbornosť, skúsenosti, uštedruje im nadávky, vyhráža sa im, a neraz, čo si budeme hovoriť, tí so základnou školou prezentujú „odborné námietky“ tým s tromi a aj viacerými vysokými školami. S odôvodnením, že si pozreli videá na youtube a teda už sú dobre informovaní. Aké slovenské.
Nie, nechcem polarizovať. Lebo tupoty, temnoty, strachu, hnevu, agresivity, až zúrivosti, nervozity, stresu a depresie tu máme viac ako dosť.
Chcem len, aby sme si všetci spomenuli, aké to bolo pred rokom.
A aby bolo úplne jasné:
*akceptujem právo človeka rozhodnúť sa, ako naloží so svojim zdravím
* nie, nie je to len o vláde, ktorej by bolo čo vyčítať, ale je to o nás všetkých, o tom, že je medzi nami mnoho egoistov, ktorí ochranu svojich práv povýšili nad všetko, doslova a do písmena nad všetko a všetkých
* absolútne sa nestotožňujem s tými, ktorí zvyšujú nervozitu a polaritu v spoločnosti buď tak, že sú sami strojcami nezmyselných nepokojov (napr. obchodoch), alebo svojim správaním a hlučným kričaním podporujú a provokujú tých, ktorí sú žiaľ ľahko manipulovateľní k agresivite vo všetkých jej podobách
A APELUJEM NA NÁS VŚETKÝCH:
* to, že máme rozdielne názory, neznamená, že musíme žiť v nevraživosti
* to, že už toho máme dosť, že pandémia trvá dlho a že prináša so sebou aj katastrofálne ekonomické dôsledky, nemôže byť dôvod na to, aby sme si vzájomne ubližovali
* to, že nám opäť dramaticky pribúdajú chorí a mŕtvi, nemá byť predmetom spochybňovania, ale dôvodom na zamyslenie, čo môžeme urobiť pre seba a ostatných, vrátane svojej rodiny
* to, že sa nechce niekto očkovať je skutočne jeho osobná vec a my by sme to mali akceptovať, ale takémuto človeku, ak má zdravý rozum a aspoň akú takú morálku predsa nemôže robiť problém aspoň používať ochranné prostriedky (to vážne nikoho nezabije)
Ľudia, správajme sa ako ľudia!
Prejavujme si REŠPEKT, SOLIDARITU.
Nebojujme jeden proti druhému, BOJUJME SPOLOČNE.
Našim nepriateľom nie sú očkovaní, ani neočkovaní, v konečnom dôsledku ani vláda (ani terajšia, ani minulá, ani budúca), našim problémom je epidémia. A keď zvládneme túto, môžeme sa zaoberať ostatným, čo nás sužuje.
Houk, koniec statusu.
Alebo predsa len ešte niečo: a verte, že aj na to treba dnes odvahu, nahlas povedať SOM ZAOČKOVANÁ!
Text a foto Renáta Názlerová
