Byť zviazaný a tiež, byť slobodný. Rodina!
Cítiť slobodu v duši je nevyhnutnosť.
Teda, ak chcete mať pokojný a spokojný život.
Je to ako dýchať čistý vzduch, kráčať zelenou jarnou pažiťou, jesť čerstvý chlieb len tak s maslom, piť čiernu voňavú kávu, či po túre si namočiť nohy v chladnom potoku.
Sloboda je to, čo dáva duši krídla. Sloboda je vietor, čo duje do plachiet a ženie vašu loď diaľkami morí.
Ale rodina, to je prístav. Závetrie.
Miesto, kde vás trošku zviažu, ale len tak akurát. Láskavým putom súdržnosti, súcitu a spolupatričnosti a spoluzodpovednosti.
Včera sme mali veľkú rodinnú oslavu.
A dnes máme ďalšiu. Dnes oslavujeme deň, ktorý za oslavu určite stojí.
Tak sa mi to všetko spojilo…
K šťastnému životu potrebujeme oboje. Rodinu. Ale rovnako aj slobodu. Ani jedno z toho získať, udržať či zveľaďovať nie je ľahké. A v oboch prípadoch robíme chyby. A, ako vraví klasik, nie je každý deň nedeľa a ani nevýjde všetko podľa plánu.
Ale je to presne tak. Oboje veľmi potrebujeme, ak sa naša loď má doplaviť k cieľu.
Vietor v plachtách, ale tiež pokojný a pevný prístav.
Chráňme oboje. Lebo len vďaka súladu týchto dvoch hodnôt má náš život zmysel, spád, pred sebou cestu a na jej konci cieľ.
Text a foto Eleonóra Porubcová
