Známy a vážený pán psychológ Dušan Fabián mal veľký zmysel pre humor
Tieto dni si vyžadujú vyťahovať na svetlo facebooku stále temnejšie rodinné historky, aby sme tu udržali akú takú morálku. Táto je vulgárna a jej posolstvo je, že netrápte sa, aj v rodine učeného psychológa sa deti nesprávajú vzorovo, a to ešte ani dištančné vzdelávanie nebolo. Otec ju sám s obľubou rozprával. Bol zástanca robenia si srandy zo seba samého, tak nech sa páči na osvieženie.
Boli sme na chalupe u rodičov. Môj otec (vtedy 73 ročný,) vážený pán psychológ poobede zaspal v kresle hlbokým spánkom starých ľudí. Môj vtedy trojročný syn k nemu po špičkách pricupital a keď bol na 2 cm od jeho ucha z celej sily zareval: “SULEJMAN!!“ Starého otca vymrštilo z kresla, srdce mu vo vzduchu zastalo, dych sa zasekol. Ako voľným pádom padal späť do kresla skríkol: „Hovädo!“ Na čo Oskar už šiel do kolien od smiechu ako sa mu to vydarilo. Videl, že so starým otcom je sranda a tak sa s ním chcel ďalej hrať. Volal ho nech ho chytí. Starý otec sa ešte spamätával zo šoku, snažil si pozbierať kosti a vstať z kresla, do ktorého po výskoku zapadol. Oskarovi sa to zdalo ako večnosť a tak kričí: “Dušááán, do p…če, poď už!“
Text a foto Diana Fabiánová