Žiarlivosť je cit, ktorým ničíme seba i partnera
Chorobné zmeny lásky
Nepochopiteľný koktail náklonnosti a nenávisti, kritiky a sebakritiky, bolesti a radosti. Ale aj nepriznaného strachu a bezdôvodnej agresivity, ktorá často nezostáva skrytá pred zrakom verejnosti.
Na začiatku sú smiešne výmeny názorov dvoch hlavných aktérov, neskôr žiarlivec bez zábran urobí scénu kdekoľvek. Nevadí, že nemá dôvod na paniku, necíti pohľady okolia. Za horúca rieši problém, ktorý mu nedá spať, ani žiť. Je to však extrém – žiarlivosť má veľa odstupňovaných podôb.
Najmučivejšia emócia
Tvrdia to psychológovia. Vedia, o čom hovoria. Smútok je hlbší, strach oprávnenejší, závisť jednoznačnejšia a nenávisť úprimnejšia. Hoci dôvod na to všetko je často kdesi hlboko v mozgu ( či azda v srdci?) žiarliaceho. Niekedy je žiarlivosť oprávnená. Ak partner podvádza, na spoločnom podujatí sa venuje iným, je namieste prejaviť hnev, či žiarlivosť. Väčšinu ľudí v takejto situácií ovládne zlosť, bolesť, prípadne strach. Nie je dôvod svoje emócie krotiť a, prirodzene, nasledujú výčitky. Temperamentnejšie osoby sa nevyhnú ani nadávkam, scénam, vzlykaniu. Reakcie by však nemali byť prehnané. Až dodatočne –keď sa emócie dostanú pod kontrolu – možno vzťah zachraňovať.
Od lásky k ľahostajnosti
Podľa odborníkov aspoň trochu a občas žiarli každý. Dokonca sa to často považuje za najkrajší prejav lásky. Ak dávame zreteľne najavo, že sme si svojim partnerom celkom istí, nemusí to vnímať ako dôkaz dôvery, ale podľa povahy by to mohol pokladať dokonca až za ľahostajnosť.
Vírus nedôvery
Samozrejme, aj žiarlivosť má svoju hranicu. Je druh žiarlivosti, ktorej patrí prívlastok chorobná. To je v prípade, že v každej žene či mužovi visíme potencionálnych sokov, ak všade hľadáme dôkazy zrady. V každej takejto situácií sa vylučuje stresový hormón adrenalín, ktorý je príčinou nepríjemných podráždených reakcií. Apropo, aj bezdôvodná žiarlivosť má svoje príčiny. Je ňou strach zo straty partnera. V skutočnosti tátžo reakcia vychádza z našich zlých skúseností. Podľa odborníkov ju má na svedomí absencia pevného citu v detstve či nevera predchádzajúceho partnera, ktoré komplikujú cestu k dôvere. Príčinou môže byť aj nedostatok rodičovskej lásky a uznania, či pocit, že nie sme hodní lásky. Nevieme potom bezvýhradne veriť ani partnerovej náklonnosti. Avšak i takúto situáciu možno riešiť. Skúsme otvorený rozhovor. Dovoľme partnerovi spoznať pravé príčiny nášho správania, určite nás ľahko pochopí.
Kompromisy zakázané
Ako vychádzať so žiarlivým partnerom? Najprv by sme mali vedieť, že ani časom sa nezmení. Je to jednoducho v ňom. A hoci sa nám na začiatku zdá, že by naša láska mohla zmeniť, neverme ilúziám. Nedôvera nás zraňuje, ale aj obmedzuje. Najvhodnejšie je spravodlivo dávkovať pochopenie i zhovievavosť. Hovorme s ním o svojich pocitoch a obavách z ďalšieho vývoja vzťahu, neopodstatnených výčitkách. Na druhej strane sa však nedajme obmedzovať. Každý žije svoj život. Aj v láske je dôležitá sloboda. Hoci celý život podriadime partnerovi, nebudeme mu milší. Nezmení svoj pohľad, no našu niekdajšiu podobu možno začne hľadať celkom inde…
Posilnime si sebavedomie
Žiarlivosť súvisí s nedostatkom sebavedomia. Opakujme si, čo všetko na nás okolie obdivuje. Čo je na nás objektívne hodné uznania. Venujme sa koníčkom, športu. Robme všetko, čo nás pozitívne naladí a prináša radosť. Tešme sa každému malému úspechu, ktorý nám právom zdvihne sebavedomie.
