Kategória: Vaše príbehy

Naše mamy ich nosili ako rovnošatu. Prišli domov z práce, rýchlo sa povyzliekali a natiahli na seba takúto zásteru. Lenže to boli zástere z polyesteru, väčšinou mali kvietkovaný vzor a boli rôznych farieb. Ľahko sa prali, mali veľké vrecká, do ktorých sa zmestila vreckovka, ale aj vajíčka z kurína, jablká, či slivky. Už sme na ne pomaly zabudli a tu zrazu opäť prišli do módy. Kde? No predsa v predajni na Miletičovej u našej zlatej Elle Šajdovej. Prvá zákazníčka si naraz kúpila tri a tak dostala aj zľavu. Vraj ich…

Zobraziť viac

Ako dieťaťu mi to bolo veľmi čudné, keď som k ním prišla, akože hrať sa, Vierka kričí: Mamička, už ste doma?“ Myslela som si, že myslí tak  na oboch rodičov, ale mama bola doma len sama. Vierka mi povedala, že u nich je to tak. Obom rodičom vykajú. Bývali sme v meste a u nikoho som sa s tým predtým nestretla. Určite si to rodičia priniesli do svojej rodiny zo svojho detstva. Iný „extrém“ bol, že spolužiak Števko volal svoju mamu i otca krstným menom: Anička a Štefan. U nás…

Zobraziť viac

Ako sa cítite vo svojom veku? Lepšie ako za mlada? Každý má to svoje. Niekto je spokojnejší, vyrovnanejší. Spravidla ten, ktorý sa aj na starnutie dokáže pozerať s humorom. Iný si zase len nahovára, že mu je lepšie, aby sa tak trochu utešil. Ja osobne som spokojná a mám na to niekoľko dôvodov. I keď ma moja práca veľmi bavila a nemusela som každé ráno skoro vstávať a za každého počasia utekať na šiestu do práce, predsa len tam boli aj ľudia, ktorých som nemusela, šéfovia o inteligencii ktorých som…

Zobraziť viac

Hoci sa leto už skončilo, Martina Dobrotková a jej dcéra Radka Mikulecová, ktoré pracujú ako praktické sestry na oddelení dlhodobo chorých Nemocnice AGEL Handlová, naň budú ešte dlho spomínať. Návšteva priehrady v Nitrianskom Rudne sa pre ne totiž zmenila na záchrannú akciu. Počas horúceho augustového dňa sa Martina Dobrotková spolu s dcérou Radkou Mikulecovou a rodinou vybrali odpočinúť si do krásneho prostredia priehrady v Nitrianskom Rudne. „Mali sme za sebou pokojný deň pri vode, deti sa vyšantili a ešte sme sa chystali do Bojníc. Boli sme už na odchode, keď muž z priehrady začal kričať o pomoc.…

Zobraziť viac

Pekný deň milé Superbabky. Som veľmi rada, že existuje tento portál, kde vám môžem ponúknuť moje pravidlá ako sa udržať v kondícií, nebyť chorý a hlavne nesťažovať sa na zdravie. Teraz vám napíšem všetko, čo preto robím ja. 1. Každý deň chodím spať v tú istú hodinu (22,00 hod.) a vstávam vždy, či je piatok, alebo sviatok o 6,00 hod. Najskôr vypijem pohár letnej vody, ktorú som si napustila večer a ráno si do nej pridám len kvapku horúcej. Potom sa trošku rozhýbem, cvičím hore dole rukami, urobím niekoľko drepov,…

Zobraziť viac

Keď som bola malá, žila som v dobe, kde práca a česť mali veľký význam… Kde nehladovali deti a starí ľudia mali svoje miesto v tomto štáte a všetci boli hrdí na to, čo naši dedkovia či babky dokázali… Nemusel nikto plakať či bude mať dať deťom čo do úst, či bude mať na účty, alebo nebodaj mať strach o to, či bude mať zajtra ešte prácu… Hnedý mäkký chlebík mal vôňu už na diaľku, lebo bol vždy pečený s láskou… Dospelí mali radosť zo života a deti boli deťmi……

Zobraziť viac

Jana a Peter. Mladý pár. Tešili sa na príchod svojho prvého dieťaťa. Jana počas tehotenstva pribrala 40 kg, čo bolo oveľa viac, než očakávala. Po narodení ich syna, Mateja, sa Jana snažila schudnúť, ale ani po roku sa jej to  nepodarilo. Peter, ktorý bol vždy veľmi aktívny a dbal na svoj vzhľad, začal byť nespokojný. Jana sa mu už nepáčila tak, ako predtým, a ich vzťah začal trpieť. Peter dokonca začal hovoriť o rozvode, čo Janu veľmi zranilo. Pre Janu bolo najťažšie vyrovnať sa so stratou sebavedomia a pocitom, že už…

Zobraziť viac

Jediným zdrojom informácii bola kniha Naše dieťa. Veľmi dôkladne som ju preštudovala a listovala v nej pri každom menšom probléme. Písali tam, že dieťa má jesť každé tri hodiny. Keď tam tak napísali, tak to tak musí byť! Darmo moje dievčatko plakalo medzi tým, mliečko nedostalo. Tíšili ju starí rodičia, prababka, manžel, ale hlad ich ruky neutíšili. Dostala papať presne o tri hodiny, ako písali v knihe Naše dieťa. Dnes už viem, že to bola chyba, že dieťaťu treba dať najesť vždy, keď si pýta. Chvalabohu aj napriek tomuto moja…

Zobraziť viac

Vidím to, ako keby to včera bolo, keď som ako chlapec vybehol u starkej v Nedanovciach na ulicu,vlastne bola zároveň aj hlavou cestou a v každú sobotu sa to hemžilo “Vrabčiarmi“,ako ich v okolí s obľubou prezývali, ktorí sa ako vyrojené včely vrhli do upratovania svojho priedomia, chodníka a cesty pred svojím pozemkom automaticky, bez výzvy, bez prosieb v miestnom rozhlase, spontánne, vedení svojou zodpovednosťou za priestor, v ktorom žijú. Väčšinou švihali s metlou, najskôr prútenou na hrubo a potom cirokovou načisto mladé devy, ktoré sa popri tom dohovárali, koho…

Zobraziť viac