Už je to tu: Dieťa opäť choré. Kolotoč lekár – lekáreň – posteľ – lekáreň sa roztáča
Detská imunita a výživa
Radí MUDr. Igor Bukovský, PhD.
Dieťaťu sa ťažko dýcha a vy už nemáte čo doma robiť, pretože ste minulý týždeň na „óčeerke“ s menším chlapcom všetko stihli. Ľahké nachladnutie? Angína? Či dokonca niečo silnejšie? Nech je to čokoľvek, v mikrosvete buniek sa odohráva dráma: imunitný systém, ktorý má za úlohu chrániť telo dieťaťa a pred vstupom cudzieho „agresora“ vyvolávajúceho chorobu nestačil, alebo nezvládal zareagovať adekvátne. Príčin môže byť, samozrejme ako takmer vždy v medicíne, veľa. No jednou z tých najčastejších je nesprávnou stravou, spôsobom života a životným prostredím dlhodobo vyčerpávaný imunitný systém.
Zoznámte sa
Imunitný systém patrí medzi najzložitejšie systémy nášho organizmu. Telo má milióny obranných buniek, ktoré sú „strategicky rozostavané“ po celom organizme – v dýchacom, tráviacom, pohybovom, cievnom, nervovom systéme. Najviac obranných buniek tvoria lymfocyty (ich zlyhanie je známe pri AIDS). Lymfocyty – to sú takí „malí vojaci“, ktorí sa môžu premiestňovať (prúdom krvi aj samotným pohybom) po celom organizme, vyhľadávať cudzorodé látky, choré a staré bunky a choroboplodné zárodky a likvidovať ich. Lymfocyty si pre svoju činnosť kladú určité podmienky: musia byť dobre živené, vyvinuté a „vycvičené“. Ich výkon pri neustálom nasadení klesá. Vyčerpané sú najmä stálym prívodom látok a častíc do organizmu, ktoré lymfocyty musia odstraňovať.
To je ale otrava!
Odkiaľ sa takéto škodliviny ber/ Čiastočne pochádzajú priamo z látkovej výmeny prebiehajúcej v tele, ale najväčšiu časť prijímame v potravinách, vode a vzduchu (najmä ak je ten vzduch zamorený dymom zo spáleného tabakového lístia). Z potravín naše telo najviac zamorujú také, ktoré boli pri nesprávnom uskladnení napadnuté plesňami a baktériami, ale aj tie, ktoré obsahujú viac zvyškov chemických látok použitých pri výrobe potravín. Tieto látky sú bohato obsiahnuté v mäse, mliečnych výrobkoch, vajciach, nevhodne pestovanej zelenine a obilninách, farebných a aromatizovaných „umelých“ potravinách a podobne. Ako dôsledok príjmu takýchto potravín telo obsahuje okolo 200 cudzorodých, syntetických látok, ktoré musí vylučovať, pretože ich hromadenie by znamenalo postupnú otravu. Potraviny živočíšneho pôvodu – na rozdiel od tých rastlinných – obsahujú tiež baktérie, vírusy a parazity – salmonely. Tbc baktérie, leukemické vírusy, vírusy hovädzieho AIDS, listérie, trichinózy… To sú všetko nepriatelia, ktorých telo svojim imunitným systémom musí zdolať. Imunitný systém prehráva a dieťa ochorie keď:
1. Má nedostatok svojich obranných buniek
2. Sú tieto obranné bunky nadmieru vyčerpané a ich „správanie sa“ nie je fyziologické
3. Agresorov je presila
Ako sa dá pomôcť imunitnému systému? Opäť ponúkame cesty:
1. Brániť zbytočnému vstupu škodlivých látok do tela.
2. „Vykrmovať“ ho dostatkom vitamínov, minerálov a dôležitých látok do tela.
3. Primeraným telesným zaťažením a správnym okysličením organizmu imunitný systém regenerovať.
Čo dokáže lyžica?
Čo so stravou? Dá sa jedlom podporovať činnosť a výkonnosť imunitného systému? Určite áno. Už dávno sa napríklad vie, že nedostatok bielkovín a energie zhoršuje obranyschopnosť organizmu. Naše deti však málokedy trpia niektorým z týchto nedostatkov. Častejšie sa stretávame s nadbytočným príjmom ako bielkovín, tak aj energie. Odporúčam preto venovať pozornosť príjmu adekvátneho množstva bielkovín, pretože nielen ich znížené dávky, ale aj nadbytok príjmu môže spôsobiť zníženie odolnosti. Odporúčaná dávka Svetovej zdravotníckej organizácie na spotrebu bielkovín na deň a 1 kg hmotnosti človeka : 0,8 g pre zdravých dospelých a 1,5 – 2,0 g pre deti do 3. roka predstavuje v skutočnosti oveľa menej bielkovín ako bežne konzumujeme. Bielkoviny musia obsahovať všetky potrebné aminokyseliny. Z toho dôvodu je najlepšie striedať a kombinovať rôzne zdroje : strukoviny, obilniny, orechy, semená, kvasené mliečne nízkotučné výrobky, tmavolistovú zeleninu. Mäso, hydinu a ryby sa odporúča konzumovať veľmi striedmo. (Stačí 1 – 3 krát týždenne.)
Zase sa umastil!
Spomeňte si aký ste unavený po dobrom mastnom nedeľnom obede a chce sa vám len spať. Nadbytok tukov v strave priam rovnako pôsobí na tých malých „vojakov“ v krvi dieťaťa. Podľa mnohých výskumov strava s obmedzeným príjmom tuku podporuje činnosť celého imunitného systému.
Predovšetkým treba kontrolovať príjem cholesterolu (vajíčka, vnútornosti, mäso, údeniny) a polonenasýtených mastných kyselín – ryby, rybací tuk, treščia pečeň. Odporúča sa uprednostniť také tuky a oleje, ktoré obsahujú mononenasýtené mastné kyseliny (olivový olej, slnečnicový, sójový olej). V rastlinných olejoch – podobne ako v rybom tuku – sú také esenciálne mastné kyseliny, bez ktorých je imunitná odpoveď oslabená.
Horké sladkosti
Je vhodné obmedziť spotrebu cukru, pretože podľa laboratórnych pozorovaní priamo poškodzuje bunkami sprostredkovanú imunitnú odpoveď, znižuje fagocytózu (schopnosť bielych krvných buniek pohlcovať škodlivé látky a mikroorganizmy ( a môže aj znižovať schopnosť tvoriť protilátky.) Namiesto bieleho cukru a sladkostí, skúste deti postupne naučiť na sušené ovocie, banány, med, melasu. Nezabudnite však, že ak namiesto 100 g cukru príjmu rovnaké množstvo medu, nič sa v podstate nevyrieši. Kľúčovým bodom je : obmedziť príjem cukru a sladkostí. Prečo namiesto vody a prirodzených minerálok piť sladké aromatizované a prifarbované nápoje? Ďalšie chemikálie… Keby ste vedeli, čo obsahuje grapefruitový, jahodový, kolový a všetky tie v dúhovom sortimente stojace sirupy, povedali by ste si: „Toto musí byť na natieranie hrdzavej brány a nie do pohára!“
…a predsa trochu farby!
Mnoho pozornosti sa dnes venuje priaznivému pôsobeniu beta – karoténu a vitamínu A na správnu činnosť imunitného systému. Dostatočný prívod týchto látok (žltá, oranžová a červená zelenina a ovocie i tmavozelená listová zelenina) je výbornou podporou odolnosti. Ale ich dlhodobý nadbytok ( v podobe syntetických doplnkov) sa môže stať pre dieťa nebezpečný.
Aj čerešne, jahody, maliny, černice, čučoriedky, cvikla, červené hrozno, šupka baklažánu sa chránia farbou. Ak tieto farbivá príjme dieťa, budú chrániť jeho organizmus rovnako ako pôvodnú rastlinu. Rozdiel medzi farbami v malinovkách, keksoch, cukríkoch na jednej strane a skutočne prírodnými farbami ovocia a zeleniny na strane a skutočne prírodnými farbami ovocia a zeleniny na strane druhej je očividný : kým prvé vyčerpajú imunitný systém, tie druhé ho stimulujú! Pre ktoré sa rozhodnete vy?
Keď povieš á, povedz aj bé!
Je tiež dokázané, že primerané sýtenie organizmu vitamínmi skupiny B je nevyhnutné pre správne fungovanie imunitného systému. Týka sa to najmä kyseliny listovej, pantoténovej, pyridoxinu, ryboflavínu a cyanokabalamínu (B 12). Bohatým prirodzeným zdrojom týchto vitamínov sú obilniny, celozrné výrobky, obilné klíčky, droždie, neúdený tvrdý syr, banány, nízkotučné mliečne výrobky, orechy a podobne.
Vitamín C a bežný vírus
Veľa ľudí je presvedčených, že keď ochorejú, potrebujú vitamín C. A doprajú ho, samozrejme deťom. Zodpovedne prehlasujem, že vitamín C ešte žiadny, dokonca ani ten bežný, vírus nezabil! Vitamín C je nevyhnutný pre odolnosť dieťaťa, ale vtedy a teraz to podčiarkujem, kým je ešte dieťa zdravé! Keď ochorie, nemá vitamín C žiadny liečebný účinok! Aj nedostatok vitamínu D a E znižuje schopnosť organizmu brániť sa. Prvky ako meď, jód, železo, horčík, selén, zinok podporujú činnosť bielych krviniek..
1,2,3,4,5 – štart!
Ak chcete prijať môj systém zabezpečenia všetkých dôležitých vitamínov a minerálov pre imunitný systém dieťaťa, pripojte sa k tým, ktorí ho úspešne niekoľko rokov používajú. Tu je to: každý deň do jedálneho lístka dieťaťa zaraďte – okrem prijímanej stravy – v nejakej podobe následovné potraviny v následovných množstvách, ktoré obsahujú v zátvorke uvedené látky nevyhnutné pre činnosť imunitného systému:
1 strúčik cesnaku (selén, prírodné antibiotické látky, alicín)
2 citrusy (vitamín C, karotenoidy, flavonoidy, vláknina, draslík)
3 jablká (vitamín C, organické kyseliny, vláknina, pigmenty, draslík)
4 polievkové lyžice ovsených vločiek (vitamín B, železo, vláknina, horčík)
5 orechov (vitamín A a E, nenasýtené mastné kyseliny, meď, selén, zinok)
štart – šálka surovej zeleniny (rôzne fytochemikálie, minerály, vláknina)
Pre deti do dvoch rokov odporúčam používať tretinové dávky ( a namiesto citrusov viac domáceho ovocia, cibule a čerstvých zelených vňatí), deťom vo veku 5 až 10 rokov postačia polovičné dávky a od 10 rokov dávky celé – ako pre dospelých. Štartujte!
Objavili sa prvé príznaky. Čo teraz?
U dieťaťa sa objavili prvé príznaky prechladnutia a infekcie dýchacích ciest a chceli by ste vedieť, či sa dá ochorenie zastaviť alebo aspoň zmierniť jeho priebeh. Odpovedám áno a navrhujem zvoliť takýto postup:
1. Zvýšiť prívod tekutín a udržiavať bezfarebný alebo úplne svetlý moč.
2. Podať cesnak (dávka podľa veku) podávať ho v rovnakom množstve trikrát denne.
3. Nasadiť vhodný prípravok (sirup, kvapky, pastilky) z rastliny Echinacea angustifolia.
4. Užiť po jednej tabletke selénu a zinku a potom podľa potreby dávku o dva až tri dni zopakovať (nie viac ako trikrát)
5. V prípade potreby užiť primerané antiflogistikum (protizápalový liek)
6. Dieťa nechať v kľude a teple.
7. Počas ochorenia nepodávať žiadne údeniny, vnútornosti, mastné jedlá, mastné mäsá a tučné mliečne výrobky.
Lepšia vlastná skúsenosť ako dlhá prednáška
Imunita nie je len abstrakcia. Je to každodenný boj o udržanie zdravia. Mohol by som ešte dlho písať, ale vy predsa viete, že lepšia je osobná skúsenosť. Tak skúste, čo sme spolu prebrali a zistíte, že choroba – dokonca ani vtedy, ak sa už objavujú prvé chápadlá – nemusí mať zakaždým rovnako zdrvujúci a znervózňujúci priebeh. Niežeby sa z nej stala príjemná spoločenská udalosť, ale je predsa rozdiel ak dieťa trpí ( a my s ním) len dva – tri dni namiesto týždňa. A keď sa vám podarí dosiahnuť čo najviac takých dní, keď dieťa príjme dôležité imunostimulačné potraviny ) pripomínam 1,2,3,4,5 – štart) zistíte, že tých ochorení cez rok podstatne ubudne.
MUDr. Igor Bukovský, PhDr.
