Upratovanie s mamou
Po dlhých rokoch som si zopakovala predvianočné upratovanie s mamou. Ako dievča som od mala dostávala zadania ako pomáhať so „ženskými“ prácami v domácnosti. Predvianočné upratovanie bolo záležitosťou mami a mňa. Otec sa vytratil lebo mal koncoročné „uzávierky“ v práci a po bratovi sa zľahla zem, keď sa spustil vysávač. S mamou sme vygruntovali celý byt. Okná, záclony, vitríny, skrine,…boli sme dobrý tím, mama velila a ja som vykonávala. Ale všetko po našom zásahu voňalo čistotou. Potom sme spolu piekli a mužská časť našej rodiny prišla vo chvíli, keď sa dobroty z mís vylizovali a prvé drobné pečivo z trúby vyťahovalo.
Dnes mama sedela v svojom kresle a dávali príkazy, „ešte za rohom povysávaj“, „poriadne sa zohni pod postel“, „chodbu treba vytrieť nech ma susedia neohovoria“. Spomenula som si na staré časy a usmievala som sa, lebo mama si nevšimla, že som už trochu odrastená. Ale dopriala som jej ten pocit, keď domácnosť bola pod jej velením. Utierala som sošky jednu za druhou, čo mama za život pozbierala a uložila tak, aby priťahovali prach. Mnohé sú už obité, ale majú svoje miesto a pripomínajú časy, keď pohodu Vianoc som si musela zaslúžiť.
Odchádzala som a mama si pochvaľovala drobné zákusky, ktoré som jej priniesla na koštovku. A trochu jej to poopravilo náladu, lebo bola posledné dni nesvoja. Bo sviatky sa blížia a ona by sa tak rada rozbehla poupratovať a napiecť pre nás všetkých dobroty. Príprava Vianoc sa jej vryla pod kožu ale tohto roku už iba vraví, „prichádzajú Vianoce, mala by som sa pustiť do práce“ a po chvíľke opakuje, „…už akosi nevládzem“.
Verona Bahnová
Ilustračný obrázok theglasgowstory.com
