To boli vtedy prázdniny!
Moje prázdniny som prežila väčšinou na dedine u mojich drahých starých rodičov. Milovala som to, pretože mali veľa domácich zvierat a ja som vtedy túžila byť zverolekárka. Mali sme kozičku, zajačiky, sliepky, husi, kačice, prasiatka, mačičky, psíka. Veľkú záhradu plnú ovocných stromov, zeleniny. Naozaj natur, odtrhli sme si ich rovno zo stromu. Aj mrkvu priamo zo zeme, trošku opláchli pri studni a zjedli. Mali sme absolútnu slobodu. Nikto sa o nás nebál. V takej studenej vode sme sa v potoku kúpali a nikdy sme nenachladli. Behali sme po celom chotári, po pažiti. Ja som ešte pásla aj husi. Bála som sa, aby sa mi nerozutekali. Jedli sme len to, čo sa dopestovalo v záhrade. A stará mama piekla domáci chlebík a koláče. Celá chalupa rozvoniavala. Boli to krásne časy slobody, vzájomnej lásky a porozumenia. A veľkej úcty. Dopriala by som takéto prázdniny našim detičkám. My sme večer zaspávali šťastní, plní zážitkov vo veľkej posteli prikrytí veľkou páperovou perinou. Boli sme zdraví, odolní. Možno práve preto, že duša aj telo bolo v harmónii. Večer sme vždy v modlitbe poďakovali za všetko, čoho sa nám dostalo. Dnes si uvedomujem, aké šťastie som mala, že som mohla prežiť také nádherne prázdniny!
Text a foto Hana Jamborová
