Tieto deti sú dnes štyridsiatnici. Ako si spomínajú na svoje detstvo?
Moje detstvo v Bratislave – Rači bolo krásne. Z Rače to bolo v podstate blízko do mesta, ale najmä blízko do prírody. Ja som ešte osemdesiatková generácia detí, čo vyrastali vonku. Po škole sme hodili tašky za dvere a utekali sa zase stretnúť vonku, kde sme spolu vystrájali v podstate až do tmy. V lete sme do úmoru skákali gumu, hrali vybíjanú, alebo na schovávačku. No a v zime, keď ešte pravidelne býval sneh, sme sa sánkovali. Presne pred domom bola tepláreň, ktorá bola vlastne schovaná v takom násype, čo nám vytvorilo perfektný kopec na sánkovanie. Tí rýchlejší väčšinou so svojimi bobmi alebo sánkami končili až na parkovisku. Ale aj to bolo v poriadku, lebo vtedy ešte zďaleka nebolo toľko áut, ako dnes. Ve´d sa pozrite na ten vozový park. Najdôležitejšie na Rači boli ale dve veci. Letné kúpalisko ukryté takmer v lese, kde bola voda ľadová ako z horského prameňa. A Malé Karpaty s ich bránou tvorenou vinohradmi. Keď už sme boli trochu starší a rodičia sa nebáli, pustiť nás už aj trochu ďalej od domu (a to bolo myslím, keď som mala asi 12 rokov), rozšíril sa aj náš rádius pôsobenia. Schovávačky vo vinohradoch bývali extra sranda.
Michaela
Ja ešte dodávam, že vtedy sme my, mladé ženy matky ešte nosili sukne, dlhé kabáty… Dopíšte, milé čitateľky, čo bolo vtedy najmodernejšie.
Prešívané bundy sa nosili len na lyžovačky a keď sme chceli pre naše deti pekné, farebné, museli sme im ich ušiť. Naučili sme sa všetko. Boli „obštrikované“ od hlavy po päty. Mali čiapky s krásnymi brmbolcami, veľká móda vtedy boli pletené štucne, hrubé svetre s osmičkami, roláky. Nevedela som bez štrikovania obsedieť. Môj švagor sa smial, že keď to takto pôjde ďalej, uštrikujem aj záclony.
Libuša Sabová
Foto Mária Beladičová, Bratislava – Rača, sídlisko Záhumenice
