Taká obyčajná májová nedeľa. Hlavne mať pokoj v duši!
Jeeej, máme doma mláďatká! Veľmi nežné, potichúčky a znenazdania nám na terase pribudlo hniezdo.
Vtáčie, rovno nad kuchynským oknom.
Ale máme aj iné mláďatká. Tie ľudské, hlavne. A tie sa hrejú v tom našom srdci.
Svoj život máme vo vlastných rukách. Je len na nás, pre ktorú z jeho tvárí sa rozhodneme.
Ľudia sú krehkí. Nech by sa tvárili akokoľvek silní.
Neurčujú nás veci, ktoré nás odlišujú a delia. Ale chvíle, ktoré zdieľame a spomienky, ktoré si uchovávame v pamäti. Utvárajú nás ruky, ktorých sa s láskou a dôverou držíme, aby sme ich potom zvoľna pustili.
Áno, je to tak. Kruh sa stále točí ďalej.
Aj my sme boli mláďatá, čo vyrástli v hniezde lásky a starostlivosti, ktoré nazývame láskavý domov. A v pravý čas sme vyleteli…
Budem robiť všetko pre to, aby aj tie naše mali túto možnosť, aby mali silu, schopnosti a tiež túžbu zo svojho hniezda vyletieť.. Tie vtáčie. Ale aj tie naše. Ľudské.
Svoj život máme naozaj vo svojich rukách. A s ním aj celý náš svet. Buďme k sebe milí, pomáhajme si, užívajme každučkú chvíľku. Saďme stromy, pestujme kvety, kŕmme vtáčatká…
Len tak tomu všetkému tu dáme zmysel.
Krásny zvyšok nedele vám želám!
Text a foto Eleonóra Porubcová
