„Svedectvo o láske, ktorá spája: 38 rokov manželstva plných vďačnosti a sily“
Neľutujem ani chvíľočku!
Koľkokrát som už ja (a myslím si, že aj vy) počula túto vetu:
„Prečo by sme sa mali zosobášiť? Veď na lásku žiaden papier neexistuje…“
Tak toto je pravda.
Naozaj! Láska je jediná, na ktorú žiaden papier nie je. Na všetko ostatné však, nepochybne, áno.
Myslím si, že som vždy patrila k tým, pre ktorých je sloboda voľby nevyhnutnosťou. Doprajem ju každému. Som veriaci človek a práve moja viera mi takúto slobodu dáva. Rozhodnutie je, či skôr má byť, vždy len na tom, koho sa týka. A presne v tomto duchu som sa aj ja pred 38 rokmi rozhodla.
Manželstvo je prístav. Je to spojenectvo. Aliancia bez hraníc na obranu a ochranu toho, čo je pre mňa najvzácnejšie. Manželstvo je most. Cesta, čo spája brehy. Dúha, na konci ktorej je poklad z najvzácnejších.
Manželstvo je však aj nikdy nekončiaca práca. Záväzok. Sľub, čo nejde len tak vziať späť. Pretože nikdy a nič nepadne samé od seba z neba. Je to tá najpevnejšia zliatina úcty, nehy, tolerancie, disciplíny a lásky.
Teda, ak sa vydarí…
A to moje sa, našťastie, vydarilo.
Je práve Národný týždeň manželstva.
Nedávam žiadne nevyžiadané rady.
Vydávam len osobné svedectvo o tom, že táto inštitúcia má stále zmysel.
Práve preto, že jej zlatou ingredienciou je Láska.
A tak ti, Ivanko, ďakujem.
Za lásku. Za naše deti a ich deti. Za každučký z 38 rokov a 4 dní, čo si mojou súčasťou. Za rodinu, akú by som bez teba nemala. Za oporu a pocit, že si vždy na mojej strane. Za trpezlivosť (tak v tej si sa teda pri mne vypracoval na predné priečky vo svetových rebríčkoch, za toleranciu a ústretovosť. Za to, že moje chyby pomenuješ vždy s presnosťou a múdrosťou tebe vlastnou, ale nikdy ma za ne neodsúdiš…
Zo všetkého najviac však ďakujem, že láska, ktorej som plná, našla „spolucestujúcu“. Že sa tá moja a tvoja spojili a teraz putujú priestorom a časom spolu. Veď iba spolu sú neporaziteľné.
Nie nie.
Neľutujem ani chvíľočku.
A ďakujem ďakujem ďakujem!
Text a foto Eleonóra Porubcová
