Strašiak menom NEVERA
Čo to za príšeru? Odkiaľ to vkráča a prečo sa zakradne… a nakoniec i ukradne. A zničí… a premôže DOBRO len preto, že dovolíme citom, aby… a hľadáme dobrodružstvo a ten adrenalín graduje a pohltí.
Vstupujeme slobodne do vzťahu s niekým, kto je srdcu, duši, myšlienkam blízky… ale veľakrát i s niekým, kto je pravým opakom nás a srdce hovorí ÁNO. Udeje sa láska, na oči padnú ružové okuliare, teplo sa rozleje celým bytím…a ruka v rukáve. I sa dvaja vezmú a sú šťastní (možno chvíľu, možno celý život) a dej a udalosti plynú… Denné starosti a útrapy a i choroby sa votrú, skúšky NEUSTÁLE trvajú. Výsledok nie vždy na výbornú. Vydržíme? I hej, i nie… Partner začne liezť na nervy a prestane spĺňať očakávania a nič na ňom už nie je ako predtým (i naberie kilá ) a prestáva nás baviť. A začína to myšlienkami a závisťou… ako iní krásne a dobre žijú… ako si užívajú… henten sused kvety žene donesie… ďalší jej kúpi auto (aj keď ojazdené, ale predsa), dovolenky sú samozrejmosť pre iných… a dokonca sa tie iné páry usmievajú a dovolia si radosť a veselosť.
Nikdy nevieme dopredu, čo nám spoločný život prinesie, ale… ak doň nevstupujeme s odhodlaním pasovať sa s LÁSKOU so všetkým (v dobrom i zlom sľúbené), nemôžeme očakávať pečené holuby z neba. (azda už niekomu padali? Aj mannu bolo potrebné zbierať). Manželstvo veru nie je o prvotnej sladkej predstave bielych svadobných šiat, fajnovom jedle v reštike, darčekoch a kvetoch a že… všetko pôjde ako po masle a budeme mať aj na nadštandard. I zaškrípe, i bude nutné oprať oblečenie (plus žehliť), i uvariť a mať v drese hŕbu riadu. A prídu deti (keď Boh požehná) a všetko bude hore nohami. A stane sa… že on si prestane všímať JU a ona JEHO… a každý to spoločné pod jednou strechou začne prežívať po svojom a hľadať akési úniky… úteky… bez dialógu. Obmedzia sa na základné pozdravy a poďakovania (ako zo škôlky) a jedného dňa… príde vysnívaný na koni alebo krajšia princezná. A to len preto… že sme DOPUSTILI… DOVOLILI… PRIZERALI SA… SÚHLASILI… NEBOJOVALI… A ODMIETLI KRÍŽ. To preto… že sme na manželstvo nedozreli a stále sa obzeráme spätne.
Nevera… najprv myšlienka… a začnú sa kopiť do snov… a nejaký niekto odniekiaľ napíše, pochváli, zalichotí… a už je dokonané. A i ten nevábny riad sa umýva akoby sám s úsmevom… Dobrodružstvo klope na dvere, nad zákazmi zatvoríme oči – my predsa nie sme na vine. Všetko naše sa dá ospravedlniť, ale nič z partnerovho. A bum… veľký tresk sa udeje… súhlas… tajná láska, ktorú Boh vidí od počiatku, i keď mlčí.
Ženy… máte doma tých najlepších mužov (i keď nie je rytier v zbroji), šitých na mieru, i keď v teplákoch a papučkách a bez plnej náruče kvetov… hundrajúcich… i keď neumyjú riad a sadnú pred telku a čakajú večeru… i keď si nevšimnú nový účes… i keď sú mĺkvi ako ryby a nedokážu vyjadriť city, len pocity… i keď sú nemoderní… i keď…
Muži… princezné môžu aj v pyžame vyzerať skvostne, len je nutné zmeniť vaše nazeranie. Nemusia byť stále naladené a učesané. Ak sa jej nechcelo uvariť, praženica by chutila aj od vás. Hm? A že nestíha? Veď je LEN matka, LEN žena, LEN zamestnaná, len… človek s dvoma rukami… čo tak jej pomôcť? A že očakáva kvety? Ružička nestojí veľký peniaz (ak na ňu nemáš, napíš mi do súkromnej správy a ja ti tie 3 eurá pošlem) alebo strhnúť na lúke zopár farebných a s láskou priniesť. A že túži po dovolenke? Nemyslí tým hneď vyvaľovanie pri mori, chce byť s vami, odložte deti hoci len na chvíľu k starým rodičom a… dajte si spoločne v reštike dobrú večeru (za ktorú nebude platiť ona).
Byť neverný… to nie je iba partnerovi, ale i sebe… a hlavne – Bohu. Pred Ním sme vyslovovali ÁNO a v tej chvíli slobodného rozhodnutia verili a dúfali, že to bude navždy. 
MUŽI… milujte svoje ženy…
ŽENY… buďte poslušné svojim mužom.
Alenka Medvecká
Foto Deúpositphotos.com
