Som veľmi smutná
Nepoznala som veselšieho človeka. Rozosmial každú spoločnosť. Vtipy začal chrliť jeden za druhým, vedel ich aj zahrať. Krásne spieval, hral na gitare. Na vysokoškolskom internáte v Mlynskej doline bol vždy stredobodom spoločnosti. Poznal ho azda každý vtedajší študent. Neskôr, keď si zobral za ženu moju sestru a nasťahovali sa do Žiliny, začal pracovať v Slovenskom rozhlase, sa stal doslova maskotom tohto mesta. Ako redaktor pomohol vyriešiť veľa problémov Žiliny aj jej okolia. Ale všade, kde prišiel, priniesol dobrú náladu, smiech, aj keď riešil vážne veci. Mal veľkú fantáziu, koľko rozprávok si navymýšľal a porozprával svojim trom deťom. Naučil ich lyžovať, milovať prírodu, poznávať svet. Vedel udržať rodinný krb. Navaril, napiekol a mal pripravenú otvorenú náruč pre vnúčatá. Tak to bolo do posledných dní jeho života. Ešte včera srandoval, tešil sa na lyžovačku do Tatier. Vo večerných hodinách jeho sedemdesiatročné srdce dotĺklo.
Česť tvojej pamiatke Vlado Ľach!
švagriná Libuša Sabová s manželom Vladom
