Navigácia
Najčítanejšie Rozhovory 

Sedemdesiatka na krku a stále “mladá” a aktívna. Gizka Oňová

Gizka ako sa ty cítiš v tomto veku?

Adekvátne veku, ale toto hovorím len tebe, lebo keby som to povedala nejakému mladému novinárovi, tak mi okamžite vymyslí niekoľko diagnóz. 1.12. budem mať 70 rokov. Sedemdesiatka je taká zvláštna, vraj to nie sú okrúhle narodeniny, ale hranaté. To povedala Jiřina Bohdalová Helenke Vondráčkovej, keď oslavovala toto výročie. Mne pritom zíde na um pesnička 70 sukien mala a predsa sa nevydala. Ja som sa vydala, dokonca dvakrát a druhé manželstvo nám trvá už 40 rokov. Z prvého manželstva mám dve deti a z tohto druhého jedno. Mám 5 vnúčat a teda dosť rokov a dosť kíl, aby som mala na čo spomínať. Vďaka bohu mám aj načo!

Uvedomuješ si ten vek?

Rokmi sa veľmi nezaoberám. Sú chvíle, keď je nejaký problém napríklad so zubami, alebo s nohami, alebo  s kŕčovými žilami, ale to riešia aj 30-40 ročné ženy. V konečnom dôsledku som veľmi vďačná mojej genetickej výbave a mojej povahe, že jednoducho rada žijem.

Ako vyzerá tvoje deň?

Každý deň vstávam s nejakým plánom. Ani jeden deň nie je rovnaký. Podľa toho ako sa cítim, alebo čo chcem v ten deň vybaviť, vyriešiť, vyčistiť, alebo vyhodiť, lebo aj také veci treba občas robiť, aby človek mal priestor pre život, tak musím povyhadzovať staré veci. No môj deň: väčšinou vstávam  o 7 niekedy, ale niekedy aj o pol deviatej, podľa toho, čo si vezmem na čítanie. Či to je nejaký článok, alebo nejaká knižka pri ktorej sa zabudnem, takže som dlhšie hore. Ja osobne si tento zrelý vek užívam. Nie každý si to môže dovoliť povedať. Mnohí smútia buď  za partnerom, alebo sú chorí. Mňa sa to chvála bohu zatiaľ netýka. Mám veľmi dobrého partnera a aj tie vážnejšie choroby ma zatiaľ obchádzajú a čo je dôležité, môj kalendár je plný. Mám rada nové výzvy, takže aj veľa cestujem po Slovensku, chodím do kultúrnych domov, domovov dôchodcov…

 

Ale aj tak si asi najznámejšia ako svokra na Slovensku?

Áno, veď sa aj hovorí, že kto nie je na obrazovke, ako keby ani nebol. Vďaka tejto relácii som sa dostala do priazne našich divákov a užívam si to. Fandia mi nielen moji rovesníci, ale aj mladšie ročníky. To znamená, že asi ich tá relácia oslovila. Keď odídem z tej – ktorej rodiny, nie som si istá, či oni vydržia ísť po tej ceste, ktorú im ja navrhnem. Nenútim ich, navrhnem isté riešenie na základe mojich skúseností. Postavím ich  na novú štartovaciu čiaru. Pre mladých ľudí je dôležité, že dokážem pomenovať ich chyby a viem, že chcú ten svoj život zmeniť a to je veľmi sympatické.

Čo si ty myslíš, prečo ťa títo mladí ľudia rešpektujú?

Osobne si myslím, že je to tým, že ja som stále rovnaká, v osobnom živote, v televízií i na javisku, keď idem spievať. Možno si zmením trošku oblečenie, ale ten môj prejav je stále rovnaký. Najradšej robím všetko bez scenára, i keď v muzikály sa to samozrejme nedá. Ale moje koncertné vystúpenia, to všetko prispôsobujem svojmu publiku. Veď v slobodnom povolaní som od roku 1972. Spievala som s rôznymi kapelami, súbormi a to ma zocelilo.

Ty absolútne napĺňaš obsah nášho magazínu. Máš svoj vek, stále dobre vyzeráš a odovzdávaš skúsenosti mladým…

Starám sa o seba, hýbem sa, lebo bez pohybu to nejde. Do každého môjho dňa sa zmestí minimálne 3 km chôdze. Áno, v našom veku predvídame, máme odžité, máme zažité, skúsené, ale vieš čo je smutné? Že naše skúsenosti nie sú prenosné! Ja to vidím napríklad  na mojich blízkych ľuďoch. Vidím zlý krok povedzme u môjho vnuka, vnučky, vidím, že sa uberá istým smerom, má svoj plán a ja viem, lebo to dieťa  poznám od malička, že na tejto ceste nebude šťastný. Všetci dostávame od Boha nejaký talent a je úžasné, keď ten talent rozvíjame a nájdeme si také uplatnenie, ktoré nás bude aj živiť, ale bude nás aj tešiť. A napríklad, keď  ja predpovedám a dopredu vidím, že toto nebolo dobré rozhodnutie a ten mladý človek to neberie, lebo si povie, že možno babka máš pravdu, ale ja to chcem skúsiť. Vtedy je tá chvíľa, že to musím rešpektovať, že ho musím nechať padnúť na hubu, ale na druhej strane musí vedieť, že ja ho mám aj napriek tomu veľmi rada., že ho naďalej  ľúbim.   Hovorím to z vlastnej skúsenosti. A aj toto sa stáva, lebo bolo by  falošné, keby som povedala, že ja  nemám problémy ako iní ľudia. Takže opakujem, naše skúsenosti sú neprenosné. Prijala som to, hoci ťažko, lebo my chceme deťom odovzdať všetko hotové. Ale toto nefunguje. Ani ja som neposlúchla mojich rodičov. Darmo mi hovorili, že nemôže fungovať vzťah muž a žena, kde je 24 ročný rozdiel. Ja som  ako 20 ročná nevidela, že môj nastávajúci už mal 44 rokov a už mal dve manželstvá za sebou Bola som jeho tretia žena, veľmi zaľúbená a mala som pocit, že toto nemôže byť prekážka a ja budem výnimka. Nebola som výnimka! Rozviedli sme sa a on sa oženil aj 4 krát. Ale muselo sa to stať, lebo z toho manželstva mám dve deti, bez ktorých si život neviem predstaviť a dokonca aj tých 5 vnúčat je od týchto dvoch detí. Bez nich by ten život tiež nebol taký, aký je. Všetko sa stalo tak ako sa malo stať. Teraz v zrelom veku som zistila, že aj keď sa mladí tvária, že nám rozumejú, viem, že je to len do určitej miery. Oni si idú svojou cestou, chcú skúsiť  všetko na vlastnej koži a my ich v tom musíme podporovať. Musia si to svoje odžiť.  Môžeme spomínať, ale netvárme sa, že sme najmúdrejší. Sú veci, ktoré sú nemenné a platia aj dnes a  to je dané slovo, charakter, slovíčko ďakujem , prosím, odpusti mi. To sú bonusy, ktoré keď má mladý človek v sebe, tak sa mu bude ľahšie žiť. Ale je už veľa vecí, do  ktorých sa oni narodili, a preto sa nesmieme hnevať, že majú inú optiku na tento dnešný život.

Niekde som si odložila novinové titulky, kde sa mladí redaktori veľmi nepekne vyjadrujú o ženách v zrelom veku, ale o tebe sa len pekne píše. Čím to je?

Jednoducho sa aj medzi mladými musím správať adekvátne veku a to je všetko.

Ale ty sa dáš ešte nahovoriť na všeličo?

Dám sa nahovoriť. Neberiem sa vážne.

Čo je tvoja srdcová záležitosť? Je to stále to varenie?

Milujem variť a teraz sa už musím trošku krotiť, lebo varím len manželovi a sebe a občas niečo dcére, alebo zoberiem vnúčatám. Musela som vymeniť riady za menšie. Varenie je  môj relax. Keď sa potrebujem zamyslieť nad niečím, nepozerám „do blba,“ ale idem do kuchyne a načistím zeleninu. Mne to krájanie zeleniny robí radosť a niekedy si aj sviečku pritom zapálim a manžel sa čuduje, čo je to za kombinácia… Môžem povedať, že takto som si naklonila moju nevestu. Donesiem v 7 dc fľaši zaváranú zeleninu. Teda vlastne ju len očistím, oblanžírujem a ešte horúcu dám do fliaš. Nesterilizujem! Keď to vychladne, dá si ju do chladničky a behom niekoľko minút má hotové chutné rizoto, alebo polievku.  Nevnucujem jej to čo ja navarím, ale dodám kvalitnú surovinu. Ona je moja kaderníčka robí mi vlasy a toto je zase môj honorár.

Môžeš sa priznať, či máš nejakú plastiku?

Nič nemám urobené na moje čestné slovo! Dobre sa pozri! Mám permenentný makeup na obočí a očných linkách a to som si dala urobiť ešte pred  12 rokmi, keď som mala 6 dioptrii. Musíš uznať, že keď som si dala okuliare, ako som sa mala namaľovať? Inak všetko je genetika a dispozícia. Rada by som ešte dodala, že som sa vrátila  k prírode. Milujem bylinkové čaje a produkty a keď človek tomu uverí, tak to aj funguje.

Ty si pohodový človek a čo je v tebe to sa odráža na tebe.

Zase nemôžem povedať, že som chodiaci anjel,  výbušnosť predsa patrí do ženskej výbavy, ale že by som bola zákerná a nedopriala ľudom, to v žiadnom prípade.

Za rozhovor ďakuje Libuša Sabová

Vaše komentáre

Podobné články