S bývalou hlásateľkou Norikou Beňačkovou príde do každej spoločnosti optimizmus a dobrá nálada
Ako prežívaš toto obdobie života? Ako si ho užívaš?
Ani neviem ako začať. Mám sa dobre! Moja priateľka hovorí že tento vek je len pre silné povahy! Asi som na dobrej frekvencii, lebo naozaj si užívam pekné chvíle. Veľa som prežila, mám skúsenosti, odvahu povedať svoj názor na to, čo sa mi páči a tiež nepáči. Pravidelne si telefonujem s rodinou, s mojou vnučkou Paulínkou a neterkami Lenkou a Natalkou. To sú také zlaté štebotalky, od nich sa dozviem vždy niečo nové a obdivujem ich. Je naozaj iná doba a mladá generácia má enormnú záťaž. Niekedy by som sa rada vrátila do mladých rokov, najmä kvôli cestovaniu, ale s týmto rýchlym tempom života by som mala problém. My sme sa veľa rozprávali s rodičmi, priateľmi, neboli mobily, ani počítače, takže sme veľa písali – listy, pohľadnice. Ale život sa posunul a neviem si komunikáciu bez týchto divov sveta predstaviť pokiaľ nepreháňame.
Nie je to tak dávno, čo ste so sestrou pochovali mamičku. Je to také zvláštne, ale človek aj v tomto veku sa ako keby stane sirota?
Nie je to tak dávno…Určite, ak má človek aspoň jedného z rodičov a môžeme spolu komunikovať, cení si spoločné chvíle. O 97 ročnú mamičku som sa starala niekoľko rokov a jej vnútornú silu a túžbu žiť som obdivovala. Posledné Vianoce boli náročné. So sestrou sme sa o ňu starali do posledného výdychu. A keď sa objavili prirodzené zdravotné problémy, starostlivosť v nemocnici bola príkladná, za čo nesmierne ďakujem. Keď bola doma, veľa mi rozprávala. Mala veľa spomienok a zážitkov, ktoré nazývam historické. Všetky mám zapísané. A do posledných chvíľ lúštila krížovky. Naši rodičia nám vytvorili pevné zázemie a krásne detstvo, aj mladosť. Keď ich stratíme, sme siroty, ale zostávajú zážitky, fotografie. Mám svoju rodinu a kolobeh života musí ísť ďalej.
Čo ťa teraz najviac baví, napĺňa?
Ešte stále mám prácu, ktorá ma teší a hlavne baví i napĺňa. Sú to rôzne podujatia, ktoré moderujem a v Západoslovenskej televízii mám svoju reláciu Hviezdy na zemi. Stále objavujem múdrych ľudí a zaujímavé osobnosti, ale v periodikách sa o nich nedočítam. Pri moderovaní jedinečného projektu Dr.Ľuba Mozu- Identifikačný kód Slovenska, som za 10 rokov spoznala 160 vzácnych osobností. Rada by som mnohých z nich predstavila v mojom programe. Nuž a vo voľnom čase pestujem kvety, bylinky, vrátila som sa k mojej záľube – pletiem svetre a vyšívam, síce len krížikovú výšivku, ale teším sa, keď sa mi vydarí. Myslím, že je šťastie mať radosť z tvorivosti, aj z úspechov a ja za to každý deň ďakujem.
Norika Beňačková má rada svojich priateľov. Na obrázku spolu s Annou Ghanamovou a Evou Černou.
Nemáš pocit, že mladým ľuďom naša generácie nerozumie?
To je večný generačný problém. Vždy bol a určite aj bude. Veď si spomeňme, keď začal rockenrol, minisukne, krásne hippies, kventinkové obdobie, hneď vznikali pesničky. Pamätám si jedno: „To máme mládež, to oblečenie, všetko chcú hneď mať.“ A to isté počúvame, možno aj hovoríme dnes. Ja mám len dobré skúsenosti. V televízii, v štúdiu, aj v strižni pracujem s veľmi šikovným mladým mužom. Veľa som sa naučila o digitálnom strihu. Príjme moje názory a hľadáme spoločné riešenie. A hoci je medzi nami jó- generačný rozdiel, nájdeme presný spôsob uloženia a výber fotografii tak, aby relácia bola zaujímavá. A keď som sa spýtala, ako je to možné, že máme rovnaký názor na výslednú formu výberu povedal: „Keď vy ste tak duchom mladá!“ Môžem dostať krajšiu poklonu? Veľa sa spolu nasmejeme. Snažím sa mladým ľuďom dať to, čo som sa naučila v STV v mojej hlásateľskej práci. Veľa som sa aj ja od nich naučíla, aj v TV JOJ plus. Počítač, mobil som veľmi neovládala a vždy mi ochotne poradili. Majú trpezlivosť aj keď vidím, že by asi prevrátili oči, keď nezaberám. V tom sú obdivuhodní. Človek pri nich doslova omladne. Asi mám šťastie a dobré skúsenosti.
Máš 23 ročnú vnučku, ako si s ňou rozumieš?
Aj moja vnučka je nadaná slečna. Trpezlivá a veľmi šikovná. Keď sme spolu,dobre sa nám „tračluje,“ nasmejeme sa a tiež ma prekvapuje, ako máme na mnohé veci rovnaký názor. Nuž radiť, na to sú rodičia. Babičky a deduškovia sú na rozmaznávanie. Ale to vie aj ona. Je výborná hostiteľka, nečaká s vyloženými nohami. V nedeľu uvarí obed a hlavne, výborne pečie koláče, čokoládové a tiež slané dobroty. Doteraz sa jej všetko vydarilo. Zatlieskam jej. Mám taký zvyk. Veľmi ju baví televízne a filmové prostredie. Spolupracovala aj na seriáli Oteckovia. Netušila som, že pre štáb na pľaci (povedané našimi slovami), je práca tak veľmi náročná. Ale získala skúsenosti, je samostatná, správna levica, mám z nej veľkú radosť.
Ty si známa, že sa o svoje zdravie veľmi staráš. Čo všetko robíš?
Na začiatok perličku: Raz mi jedna mladá novinárka v ankete na otázku, čo by som si želala v Novom roku povedala: „Len prosím vás nie to otrepané zdravie.“ Nuž keď sme mladí, myslíme si, že tu budeme večne, ale zdravie je pre všetkých ľudí v hraničných situáciách najdôležitejšie. Som tvárou kampane známej kozmetickej spoločnosti Avon v prevencii proti rakovine prsníka a som za túto dôveru veľmi vďačná. Musím ísť príkladom a preventívne prehliadky sa stali súčasťou môjho života. Pravidelné letné pochody majú úžasnú atmosféru. Stretávame sa so ženami a rodinami z celého Slovenska, ktoré prichádzajú, aby vyjadrili podporu dámam, ktoré úspešne prešli liečbou a zároveň pripomenuli tým 80-tym % žien, aby mysleli na seba a išli na preventívnu prehliadku, lebo ako ja hovorím, lepšie je báť sa, ako sa zľaknúť. Vážim si aj spoluprácu s občianskym združením Ružová stuha a Amazonky. Ich práca v rámci projektu Európa Donna je veľmi záslužná. Dozvedela som sa cenné rady a posúvam ich ďalej.
Aj ty máš svoje zdravotné problémy, ako sa s nimi vyrovnávaš?
Meníme sa vekom, aj fyzickou kondíciou a musíme si pomôcť cvičením, zmobilizovať sily a nepoddať sa. Mám svoju zostavu, ktorú po operácii cvičím, každý deň 10 minút bicykel stacionár, aby nezostal doma ďalší vešiak a veľmi mi pomáha Aquaerobik. Už nechodím ako prepelica (to sú slová mojej sestričky), štekle – vysoké opätky tiež veľmi nie. Našťastie je teraz výborná móda – tenisky krásnych farieb – zlaté, strieborné, čierne, ligotavé, do ktorých vložím podologické zdravotné vložky a je mi fajn.
Ja mám pocit, že ty si už roky stále rovnaká. Je to dobrá kozmetika, alebo genetika? Ako je to možné, že ty máš vždy dobrú náladu?
Vizáž a hlas je pre moju prácu dôležitá a je prirodzené, že sa musím o seba starať. Kedysi pri mojich začiatkoch, nám STV každé 2 týždne finančne hradila kozmetiku a kaderníctvo. Ten zvyk a starostlivosť mi zostali, ale teraz chodím raz do mesiaca. Úsmevné je, keď to poviem mladým ľuďom. Sú prekvapení, akoby sme pred Nežnou žili v jaskyni. Dlhé roky cvičím tvárovú gymnastiku. Prvú hodinu som absolvovala zo zvedavosti v New Yorku a odvtedy 5 až 10 minút denne. Vrelo odporúčam pre vlastný dobrý pocit. Roky kupujem v lekárni robené krémy. Mám precitlivenú pokožku a veľmi sa mi osvedčilo pleťové sérum BIORADERM na báze kyseliny hyalurónovej. Určite pomáhajú aj gény, za ktoré nebesiam ďakujem. Moja mamina vtipne hovorila: „Dieťa moje, my sme taká fajta!“ Ale keď máte starosti, zdravotné trápenie a ťažké rodinné situácie, nič nepomôže. Vrásky sa objavia, človek sa zmení. Je to prirodzené a všetko si žiada čas. Viem o čom hovorím!
Za rozhovor ďakuje Libuša Sabová
