Raňajky spomienok na krásne detstvo na dedine
Prešiel som opäť bosými nohami sad ,kde chlapci včera pokosili trávu , zalial všetko potrebné ,lebo už týždeň nepršalo a život bez vody ako sami viete ,je veľmo obtiažny .
Človek odtrhne čo mu oči vidia ,srdce ráči a chuťové poháriky rozkážu ,položí po rannej kontrole a kŕmení zvierat pred seba na lopárik, zloží kaláb z hlavy, ukrojí prvé sústo a spomína …
Pri pohľade na tú krásnu slaninku, spomínam na starkého Ďurkoviča, ako som mu ako malé chlapča svojou detskou rúčkou pomáhal cez celý dvor ráno kýble s pomyjami ku chlievikom s prasiatkami odnášať. Potom sám, u rodičov v Bieliciach už ako chlapec školopovinný toto praktizoval, na ďatelinu a žihľavu chodil a takto sa o naše prasatá staral. Dnes už sám, úplne sám ale skúsenosťou podkutý akoby našiel a hospodárim za pomoci chlapcov na vlastnú päsť.
Zeleniny vždy plná záhrada u nás bola a keď spolužiaci lietali po meste, my dedinskí po záhradách krhlou zalievali. Akože to len ale chutilo, keď sme medzi kolíky rajčín a papriky zabehli , odtrhli čerstvú zeleninu a s masťou namasteným chlebom dávaj do chotára.
Nikdy nezabudnem keď žatva bola a my ako chlapci šarvanci za autami a kombajnami sme sa naháňali, čakával som každé ráno počas prázdnin na Janka Medzaya a jeho zelený nákladiak Roman. Miloval uhorky ktorého vždy počas teplých horúcich letných dní v žatve príjemne osviežili, lepšie ako malinovka alebo pivo. Od kostola až po chotár na našej Agátovej ,sme stáli chlapci s plným tričkom na bruchu čerstvo natrhaných uhoriek a čakali koho si Janko vyberie.
Rád spomínam na starkú keď ma učila cibuľku sadiť, najskôr zo semiačka aby na budúci rok sadba bola, potom pretrhať aj s cíbami, aby čo nakrájať ku chlebu s masťou alebo maslom bolo.
„Takto musíš Marianko môj rajčinku vždy vyštikávať, hluché šľahúne lámať, lebo silu hlavnému koreňu berú.
No a keď chlebík si ukrojím, vynorí sa mi spomienka ako sme každý týždeň dávali do nedanovskej pekárne piecť. Ako ujko Gross zakúrili v peci, nasádzali a upiekli. Zlatistý, chrumkavý chutný, ktorý celý týždeň vydržal a z ktoréno sa ani odrobinka nevyhodila. Posledné zbytky starká na smytky do bielej kávy nakrájala, cukrom zasypala a raňajky nebeské to boli. Keby že náhodou tvrdé kôrky zostali, zo sebou ich vždy v zástere nosila a keď sme ako deti na poli a lúke behali, dobré nám veru žúvkať padli
Seno v sade dnes zhrabeme pod strechu, dve Moruše, naše budúce kóty hranice pozemku na jar vysadené, som vlahou obdaril, orechovku naloženú podľa chorvátskeho receptu skontroloval, lebo náš odchod na Istriu sa blíži a gospodin Pajkovič, autor receptúry, by rád okoštoval .
Netreba mať moc priatelia, len nech nám je pri dobrom zdraví na stôl vždy aspoň striedmo priane, veď aj tí naši, ktorí pred nami boli moc nemali, ale radostne, v priateľstve a rodinnej súdržnosti čo im dopriané bolo užívali .
MAJTE KRÁSNY VÍKEND, PRAJEM VÁM ZO SRDCA VŠETKO, ČO VÁS ZASÝTI A UROBÍ ŠŤASTNÝMI .
Maroško Rešetka
